PERMANETNÁ FORMÁCIA ABSOLVENTOV TEOLOGICKÝCH FAKÚLT
doc. ThDr. Peter Tirpák, PhD.
TÉMA IV: ŠKOLA – PRIESTOR INTEGRÁCIE A KATECHIZÁCIE
ÚVOD
Sociálna aktivita človeka a jej priebeh je otázka početných vedeckých skúmaní, prieskumov a odporúčaní. V žiadnom období nebol človek sám sebe takým problémom, akým je dnes. Napriek intelektuálnemu potenciálu, ktorý v sebe nosí, stáva sa závislým, neschopným prispôsobovať sa podmienkam society, z čoho vyplýva potreba neustálych impulzov v hľadaní takej cesty života, ktorá bude prinášať uspokojenie tak jednotlivca, ako aj spoločnosti, ktorej je členom. Jedným z priestorov hľadania neustálej integrácie do spoločnosti je škola, ktorá okrem duševného rozvoja človeka ponúka tiež duchovnú zorientovanosť v evanjeliových hodnotách a čnostnom živote.
Ingerencia školy do sociálnej profilácie osobnosti a spoločnosti
Škola je prvá verejná a striktne formálne organizovaná sociálna organizácia, do ktorej vstupuje dieťa a tak získava špeciálne postavenie, pretože sa stáva priestorom na zabezpečenie pripravenosti akceptovať pôsobenie ďalších sociálnych organizácií a schopnosti v nich adekvátne pôsobiť. Stáva sa kľúčovou organizáciou v zabezpečovaní integrácie do sociálneho prostredia. Nerobí sa to formou poučenia, ale cestou žitia v danej organizácii a žitia jej pravidiel. Z pohľadu sociológie je škola dôležitým pilierom spoločnosti a obrazom kultúry. Organizácia systému vzdelávania spoločne so systémom práva je najreprezentatívnejšia vizitka ducha a organizácie spoločnosti. Škola má silný vplyv na socializačný proces. Je prostredím, kde si dieťa osvojuje celý rad sociálnych noriem a rolí, miestom, kde sa nachádzajú modelové vzory a vzorce najrozličnejšieho sociálneho správania. Je tomu tak samozrejme aj preto, že v škole strávi dieťa značnú časť svojho detstva a dospievania.
Škola, výchova a katechéza – integračné východiská
Medzi všetkými výchovnými prostriedkami má osobitný význam škola. Ako bolo spomínané, práve ona má venovať stálu pozornosť dozrievaniu rozumových schopností, rozvíjať správny úsudok, oboznamovať s kultúrnym dedičstvom, ktoré nadobudli predchádzajúce generácie, pestovať zmysel pre hodnoty, pripravovať na budúce povolanie a utvárať priateľské vzťahy medzi žiakmi rozmanitej povahy a rozličného postavenia a napomáhať vzájomnému porozumeniu. Škola okrem toho predstavuje stredisko, na ktorého činnosti a rozvoji majú spolupracovať rodiny, učitelia, rozmanité kultúrne, občianske a náboženské organizácie, občianska spoločnosť i celé ľudské spoločenstvo. Povolanie tých, ktorí berú na seba úlohu vyučovať v školách a tak pomáhať rodičom pri plnení ich povinností i zastupovať ľudskú spoločnosť, je teda krásne, ale aj veľmi zodpovedné. Toto povolanie si vyžaduje osobitné vlohy mysle i srdca, veľmi starostlivú prípravu, ako aj stálu a pohotovú schopnosť obnovy a prispôsobovania. Správna výchova sa usiluje o rozvoj ľudskej osoby, majúc na zreteli tak konečný cieľ človeka, ako aj dobro spoločnosti, ktorej je členom a na ktorej činnosti sa zúčastní, keď sa stane dospelým. Ako spomína deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o výchove, Cirkev dostala od svojho božského zakladateľa poverenie zvestovať tajomstvo spásy všetkým ľuďom a všetko obnoviť v Kristovi. Aby však toto poslanie splnila, musí venovať pozornosť životu človeka v jeho celosti, teda i pozemskému životu, keďže súvisí s nebeským povolaním. Preto sledujúc pokrok psychológie, pedagogiky a didaktiky treba pomáhať deťom a mládeži harmonicky rozvíjať fyzické, mravné a intelektuálne schopnosti, postupne nadobúdať čoraz zrelší pocit zodpovednosti vo vytrvalom úsilí o náležité zušľachťovanie vlastného života a o dosiahnutie skutočnej slobody a pritom smelo a vytrvalo prekonávať prekážky.
NAŠA ÚLOHA:
Praktizovať školskú katechézu v súlade so Štátnym vzdelávacím programom SR, bez akejkoľvek svojvôle vedomého nedodržiavania plánovanej výučby. Obsah takejto katechézy je štruktúrovaný podľa jednotlivých tematických celkov ktoré berú do úvahy intelektuálne schopnosti žiakov v danom ročníku. stálou úlohou Cirkvi ešte viac pobádať, aby odvážne a tvorivo ohlasovala evanjelium svetu mladých, ktorých je nutné považovať nielen za „poslucháčov“ vo výučbe, ale aj za aktívne subjekty, či lepšie povedané protagonistov evanjelizácie a budovateľov spoločenskej obnovy. Preto je potrebné vychovávať v jednotlivcoch prirodzený cit pre spoločenskosť, ktorá je základom interpersonálneho vývoja a integrácie do spoločnosti.
LITERATÚRA:
BRÁDŇANSKÁ, N. – HANESOVÁ, D. a kol.: Vybrané katechetické metódy. Banská Bystrica: PF UMB, 2005.
CABANOVÁ, V.: Kultúra a vyrovnávanie kultúrnych rozdielov v školskej edukácii (Inkluzívnosť a stratégie podporujúce školskú úspešnosť). Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
DARGOVÁ, J. – ČONKOVÁ, Ľ.: Emocionálna inteligencia a tvorivá výučba. Prešov: Privatpress, 2002.
HAVLÍK, R. – KOŤA, J.: Sociológie výchovy a školy. Praha: Portál, 2007.
CHROMÍK, A.: Náboženská sloboda v Slovenskej republike: súčasný stav a aktuálne výzvy. In: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/zborniky-z-konferencii/c/bratislava-konferencia-ludske-prava-anton-chromik (22.11.2016).
JÁN PAVOL II.: Catechesi tradendae, čl.18. In: http://www.kbs.sk/?cid=1117275051
KAŠČÁK, O.: Moc školy – O formatívnej sile organizácie. Bratislava: Veda, 2006.
ORAVCOVÁ, J.: Sociálna psychológia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2004.
ROSA, V. – TUREK, I. – ZELINA, M.: Návrh koncepcie výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15-20 rokov (projekt „Milénium“). In: Učiteľské noviny, 2000, roč. 50, č. 3.
VANČÍKOVÁ, K.: Škola a spoločnosť. Banská Bystrica: PF UMB, 2011.
VOSNIADOU, S.: Jak se děti učí. In: INTERNATIONAL ACADEMY OF EDUCATION: Efektivní učení ve škole. Praha: Portál, 2005.