PERMANETNÁ FORMÁCIA ABSOLVENTOV TEOLOGICKÝCH FAKÚLT
Mgr. Jana Lukáčová, PhD.
TÉMA V: Vybrané životné cykly
Narodenie
V islame je narodenie dieťaťa vnímané ako Boží dar. Aj preto by mali byť slová zvolania k modlitbe- adhánu teda aj slová šahády, ktoré sú súčasťou zvolania k modlitbe a prvé, ktoré dieťa započuje na tomto svete. Na jednej strane ide o dosvedčenie príslušnosti k islamu a na druhej strane je to prepojenie na moslimské spoločenstvo- ummu. V dnešnej dobe u moslimov nie sú aplikované viaceré typické zvyky známe z minulosti. K obradom, ktoré sa naďalej uplatňujú patria:
Obrad ,,dávania“ mena
– podľa sunny sa obrad dávania mena mám uskutočniť do 7 dní od narodenia- moslimská prax však na druhej strane uvádza aj to, že dávanie mena sa nemá uplatniť hneď po narodení, ale až keď je jasné, že dieťa prežije;
– výber mena podlieha rozhodnutiu rodičov, častými menami sú napr. Mohamed, ale rovnako aj mená rôznych osobností islamského sveta.
Obrad obetovanie zvieraťa/strihanie prameňa vlasov- aqíqa
– obetovanie zvieraťa– akt, ktorým moslimovia chcú vzdať vďaku Bohu za milosť, ktorú im dal v podobe zvieraťa;
– obetovanie zvieraťa– sunna uvádza, že v prípade narodenia mužského potomka majú byť obetované dve zvieratá a v prípade ženského potomka jedno zviera- mäso z tohto obetovaného zvieraťa podáva pozvaným hosťom a rodine, ale aj pri tejto udalosti má usporiadateľ pamätať na chudobných a pri tejto príležitosti venovať časť zvieraťa (jeho mäsa) práve im;
– strihanie prameňa vlasov– najčastejšie sa tento zvyk aplikuje v 7. deň od narodenia dieťaťa- údajne sa viaže k dcére proroka Mohameda Fátime. Práve ona mala dať ostrihať svojich synov Hassana a Husajna a v rámci hmotnosti prameňov ich vlasov mala chudobným rozdať almužnu v striebre a zlate v hodnote hmotnosti vlasov.
Obrad obriezky
– čas vykonania tohto obradu sa odlišuje- niektorí moslimovia ho praktizujú k 7. dňu po narodení, ale nie je to iba v tento deň niekedy ju vykonávali už lekári pri narodení;
– ak sa viaže k 7. dňu spája sa s ostatnými už spomenutými zvykmi v islame;
– na druhej strane sa môže aplikovať aj v rámci ďalších významným období- niekedy sa vykonáva v detstve, v 7. roku života, alebo na začiatku puberty chlapca;
– ak sa viaže k vyššiemu veku tak je sprevádzaná prvou úlohou znalosti chlapca recitovať Korán.
Smrť a pochovávanie
Rytmus života človeka je bezvýhradne v rukách samotného Boha. S termínom smrti sa stretávame už v období spojeným s Mohamedom. Smrť v tomto živote je iba ukončením etapy tohto sveta. Človek bude na onom svete súdený na základe viery, skutkov a milosrdenstva samotného Boha. Sunniti veria, že dušu z tela odoberá anjel smrti- ´Azrá´íl a práve on so svojimi pomocníkmi ju privádzajú do neba.
Pohrebné obrady
– islam presne definuje ako majú vyzerať pohrebné obrady zosnulého, kto na nich má byť prítomný aj čas, kedy je najlepšie vykonať pohreb;
– pohreb sa vykonával priamo v príbytku zosnulého alebo na cintoríne- telo zosnulého malo byť pochované čo najrýchlejšie a s časom pohrebu nie je potrebné otáľať;
– pohreb nie je miesto oplakávania zosnulého, ale pripomenutia si veľkoleposti a milosrdenstva Boha;
– moslimov aj v tomto okamihu spája viera, že zosnulý iba čaká, aby bol vzkriesený pre rajské odmeny;
– aj pri prípravách tela zosnulej osoby hrá dôležitú úlohu tahára– čistota- telo zosnulého je totiž umývané niekoľko krát- ide o rituálnu očistu- ghusl, ktorú vykonávajú osoby rovnakého pohlavia;
– telesná schránka zosnulého má byť uložená do každodenného oblečenia, ktoré má zvyčajne bielu farbu;
– moslimovia, ktorí sa zúčastnia púte do Mekky si často so sebou prinášajú aj vodu zo studne Zamzam a práve touto vodou je telo pokropené aj pred uložením do hrobu;
– pohrebné modlitby zvyčajne vedie imám a počas nich recituje takbír, rôzne modlitby (medzi nimi aj Fátihu).
LITERATÚRA:
AL- SBENATY, A.: Islam – viera a náboženstvo. Bratislava: ALJA, s. r. o., 2002.
BOUŠEK, D.: Pohřbívání a návštěva svatých míst v Syropalestíně ajjúbovského a mamluckého období. In: OSTŘANSKÝ, B. (ed.): Smrt, hroby a záhrobí v islámu. Praha: Academia, 2014.
DENNY, F. M.: Islám a muslimská obec. Praha: Prostor, 1999.
MALECKÁ, J.: Narození, svatba a pohřeb v sunnitském islámu. Brno: Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav evropské etnológie, 2014.
MENDEL, M.: Muslimové a jejich svět. O víre, zvyklostech a smýšlení vyznávačů islámu. Praha: Dingir, 2016.
MENDEL, M.: Náboženství v boji o Palestínu. Judaismus, islám a křesťanství jako ideologie etnického konfliktu. Brno: Atlantis,
s. r. o., 2000.
OSTŘANSKÝ, B.: Malá encyklopédie islámu a muslimské společnosti. Praha: Nakladatelství Libri, 2009.
OSTŘANSKÝ, B.: Smrtí nic nekončí. In: OSTŘANSKÝ, B. (ed.): Smrt, hroby a záhrobí v islámu. Praha: Academia, 2014.
PAVLINCOVÁ, H. – HORYNA, B. (ed.): Judaismus, křesťanství a islám. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2003.