PERMANETNÁ FORMÁCIA ABSOLVENTOV TEOLOGICKÝCH FAKÚLT
Mgr. Jana Lukáčová, PhD.
TÉMA I: PRESTAVENIE ŽIVOTA MOHAMEDA A JEHO PROROCKÉHO POSLANIA
Mohamed a predstavenie jeho života
Moslimovia veria v Boha- Alláha rovnako ako je to v prípade židov a kresťanov, ale naplnenie prichádza v prorokovi Mohamedovi, ktorý je označovaný za pečať proroctva.
– pravdepodobným dátumom narodenia proroka Mohameda boli roky 567 alebo rok 572 (tento rok však nevieme určiť úplne jednoznačne);
– miestom jeho narodenia bola Mekka;
– dominujúcim rodom bol v období narodenia, ale napr. aj v období jeho prorockého poslania rod Kurajšovcov, do ktorého patrila aj jeho rodina a to do klanu Banú Hášim;
– bol negramotným človekom- pre moslimov je táto skutočnosť radostná, pretože aj to potvrdzuje, že Korán je Božského pôvodu a že práve tohto človeka si vyvolil sám Boh.
Približne vo veku 25 rokov sa dostal do služieb bohatej vdovy Chadídže. Táto predispozícia mu dopomohla k tomu, že v rámci služieb u tejto bohatej vdovy uskutočnil niekoľko obchodných ciest s karavánami do Sýrie. Je veľkým predpokladom, že už počas nich sa prorok Mohamed stretol s kresťanmi, ale aj židmi, ktorí boli v danom období už dobre známymi religiozitami.
Prorocké poslanie Mohameda sa začalo v roku 610, kedy malo dôjsť k prvému zjaveniu. Popularizačná prorocká aktivita Mohameda nezačala hneď. Zo začiatku svoje poslanie zveril iba niekoľkým svojím dôverným priateľom a Chadídže. Až v roku 612 dostal príkaz, aby svoje vízie zverejnil.
V období kedy Mohamed začal v Mekke svoje apoštolské poslanie tu boli prítomné trojica uznávaných ženských božstiev:
– al-Lát,
– al-´Uzzá,
– Manát.
Snahou Mohameda sa stalo, aby mocný rod Kurajšovcov prijal Allaha a vzdal sa pohanských bohov.
Jediná cesta, ktorá mala dopomôcť pri vyriešení problému neprijatia a odmietnutia monoteistickej viery islamu sa postupne ukázala v podobe hidžry– akéhosi presídlenie, či úteku. Samotné presídlenie sa týka Mohameda a jeho spolupracovníkov a podporovateľov. Pramene odkrývajú, že toto presídlenie sa dotklo 70 – 80 ľudí. Mestom exilu sa stal Jathrib.
K hidžre došlo v roku 622 a mesto Jathtrib bolo neskôr premenované na Madinát an-nabí – mesto Prorokovo, dnes známe ako Medina. Postavenie Mohameda na tomto mieste sa menilo a to aj vzhľadom na jeho úspešné vojnové ťaženie, ktoré viedol. Postupne bol uznaný za najvyššiu duchovnú a politickú hlavu tvoriaceho sa islamského spoločenstva.
Posledným rokom, ktorý sa viaže k životu Mohameda je rok 632, kedy sa uvádza, že v februári-marci sa Mohamed vybral do Mekky a uskutočnil svoju poslednú púť označovanú aj ako ,,púť na rozlúčku“. Koncom mája 632 sa vrátil do Medíny ochorel a 8. júna po boku svojej manželky A´iše zomrel.
LITERATÚRA:
CROFTER, W.: Velká kniha islámu. Čechtice: Nakladatelství BVD, s. r. o., 2006.
GOPAL, J.: Islám Historicko-kritická studie. Praha: Naše Vojsko, 2017.
HILLENBRANDOVÁ, C.: Islám, Historie, současnost a perspektivy. Praha: Paseka, 2017.
HRBEK, I. – PETRÁČEK, K.: Muhammad. Praha: Orbis, 1967.
ELIADE, M.: O islame. Bratislava: Agora, 2001.
KÖNING, F. – WALDENFELS, H.: Lexikón náboženství. Praha: Nakladatelství Victoria publishing, a. s., 1994.
KROPÁČEK, Ľ.: Islám. In: KNOTKOVÁ-ČAPKOVÁ, B.: Základy asijských náboženství. Judaismus, islám, hinduizmus, džinismus,
buddhismus, sikhismus, pársismus. 1. díl. Praha: Univerzita Karlova, 2005.
MENDEL, M.: Muslimové a jejich svět. O víre, zvyklostech a smýšlení vyznávačů islámu. Praha: Dingir, 2016.
MENDEL, M.: Náboženství v boji o Palestínu. Judaismus, islám a křesťanství jako ideologie etnického konfliktu. Brno: Atlantis, s. r. o., 2000.