PERMANETNÁ FORMÁCIA ABSOLVENTOV TEOLOGICKÝCH FAKÚLT
prof. PhDr. Jaroslav Coranič, PhD.
TÉMA IV: SNAHY O OBNOVU GRÉCKOKATOLÍCKEJ VYSOKEJ ŠKOLY BOHOSLOVECKEJ V ROKOCH 1968 – 1990
V spojitosti s obrodným spoločensko-politickým procesom Pražskej jari v roku 1968 sa začali aktivizovať gréckoka-
tolícki duchovní a laickí veriaci. Tí neustálym tlakom na štátne orgány napokon dosiali opätovné povolenie činnosti gréc-
kokatolíckej cirkvi v Československu, ktoré bolo deklarované vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa 13. júna 1968.
Dlho očakávané vládne nariadenie o povolení činnosti cirkvi bolo nedostačujúce. Gréckokatolíci ho prijali s istou
dávkou rozčarovania, namiesto obnovenia in integro (v celku) nariadenie povoľovalo iba jej čiastočné fungovanie. Veľmi
zjednodušene a zovšeobecnene sa dá charakterizovať táto činnosť v tomto období ako nepretržitá snaha o aspoň zák-
ladný model existencie. Z nespočetných aktivít, ktoré vyvíjali cirkevní predstavitelia na úplne obnovenie činnosti spred
roka 1950, je možné spomenúť opakované požiadavky o navrátenie biskupskej rezidencie, teologickej fakulty, či seminára.
Všetky však neustále narážali na odpor, tieto inštitúcie boli gréckokatolíckej cirkvi vrátené až po roku 1989.
Výrazným problémom obdobia rokov 1968 – 1989 bol úbytok gréckokatolíckych duchovných. Tento stav bol vý-
sledkom neexistencie bohosloveckého štúdia, a tiež skutočnosti, že množstvo kňazov medzitým zomrelo. Po udalostiach
v roku 1968 sa síce do aktívnej služby gréckokatolíckej cirkvi zapojilo veľké množstvo kňazov, tí však už boli často vo
vyššom veku, mnohí tiež mali podlomené zdravie ako následok niekoľkoročnej perzekúcie, resp. pobytu vo väzení alebo
internačných táboroch.
Absenciu duchovných sa snažilo vedenie cirkvi riešiť apelovaním na štát, aby podporil vznik inštitúcie, ktorá by formo-
vala nových kňazov. Avšak až do roku 1989 to bolo bez úspechu. Ako provizórne riešenie, na základe ústneho povolenia
z Ministerstva kultúry SSR, bolo zriadené tzv. konzultačné stredisko bratislavskej Rímskokatolíckej cyrilometodskej boho-
sloveckej fakulty (RKCMBF) v Košiciach. Tu začalo v roku 1969 externé teologické štúdium 35 bývalých gréckokatolíckych
bohoslovcov. Napriek snahám o fungovanie košickej ,,pobočky“ RKCMBF, bola jej existencia ohrozená nedostatkom
pedagógov a financií. Externí študenti na nej fungovali viac-menej iba konzultačne a na skúšky chodievali do Bratislavy.
Nakoľko nemalo toto stredisko oficiálne štátne odobrenie, fungovalo iba na báze tolerancie. Politická moc už čoskoro
začiatkom roka 1970 napokon toto štúdium bohoslovcov na košickej ,,pobočke“ RKCMBF definitívne zrušila.
Keďže ani po legalizácii gréckokatolíckej cirkvi nebolo umožnené opätovné otvorenie teologickej fakulty, kde by
mohol študovať gréckokatolícky kňazský dorast, gréckokatolícki bohoslovci v rokoch 1969 – 1990 študovali v Bratislave
na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, príp. veľmi sporadicky na Teologickej fakulte v českých Li-
toměřiciach. Navyše pre gréckokatolíckych bohoslovcov na RKCMBF bol uplatňovaný tzv. numerus clausus (t. j. obmedzený
počet), ktorý určovalo Ministerstvo kultúry SSR. Štátne orgány dúfali, že obmedzovaním počtu nových kňazov docieli, že
gréckokatolícka cirkev postupne prirodzene zanikne. Priemerný ročný prírastok nových absolventov teológie bol v tomto
období 3,5 kňaza, zatiaľ čo priemerne ročne zomrelo v tomto období 12 až 13 kňazov. Vyšší počet prijatých gréckokato-
líckych bohoslovcov na RKCMBF bol iba v ak. roku 1968/1969, ešte pred uplatňovaním numerus clausus. V tomto roku
boli do Bratislavy na teologickú fakultu prijatí desiati bohoslovci, v Litoměřiciach študovali traja bohoslovci.
V rámci poukázania na potrebu zriadenia Vysokej školy bohosloveckej v Prešove vedenie cirkvi vypracovalo rozbor
a zdôvodnenie počtu potrebných gréckokatolíckych kňazov. Ordinár J. Hirka sa po roku 1970 obracal s viacerými žiados-
ťami na rôzne štátne inštitúcie, aby bola zriadená samostatná fakulta, resp. aby boli na RKCMBF prijatí viacerí kandidáti.
Aktivita o. ordinára, smerujúca k splneniu požiadaviek gréckokatolíkov, vyvolala na strane vládnej moci reakciu. Naj-
vyšší predstavitelia Východoslovenského kraja, ako aj zodpovední činitelia z ministerstiev zodpovedných za cirkevnú poli-
tiku, prejednávali spoločný postup proti gréckokatolíckej cirkvi. Dohodli sa okrem iného na tom, že požiadavky gréckoka-
tolíckej cirkvi, najmä uvoľnenie rezidencie a bohosloveckej fakulty, ktoré mala v rukách pravoslávna cirkev, sa budú riešiť
až po usporiadaní narušených vzťahov medzi oboma cirkvami. Všetky jednania boli iba akousi zásterkou pred svetom,
súčasťou propagandy, ale nie úprimným záujmom o riešenie situácie. Otázky rezidencie, kňazského seminára a fakulty ako
aj charitného domu boli zamietnuté s tým, že potrebné množstvo bohoslovcov môže vyštudovať na CMBF v Bratislave
a prestarnutí duchovní môžu využívať charitné domovy rímskokatolíckej cirkvi.
Vážna situácia nastala po smrti svätiaceho biskupa Vasiľa Hopka v roku 1976. Keďže v Československu nebolo okrem
V. Hopka ďalšieho gréckokatolíckeho biskupa, nemal v tom čase kto svätiť nových kňazov. Po prieťahoch štátnej moci
nakoniec dostal v roku 1977 štátny súhlas na svätenie bohoslovcov pomocný biskup Križevského biskupstva (vo vtedajšej
Juhoslávii, dnešnom Chorvátsku) a titulárny biskup gypsarský Mons. Joakim Segedi. Od roku 1983 až do roku 1989 ude-
ľoval sviatosť kňazstva gréckokatolíckym bohoslovcom Prešovského biskupstva križevský biskup Mons. Slavomír Miklovš.
Prvá slávnostná vysviacka po smrti biskupa V. Hopka sa v Prešove uskutočnila v nedeľu 11. júna 1978, medzi novokňazmi
bol aj neskorší prvý prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak.
Veľmi zjednodušene a zovšeobecnene sa dá charakterizovať činnosť gréckokatolíckej cirkvi v Československu v tom-
to období ako nepretržitá snaha o aspoň základný „model“ fungovania. Jej predstavitelia vyvíjali nespočetné aktivity, ktoré
mali viesť k zabezpečeniu aspoň tých najzákladnejších potrieb existencie cirkvi. Neustále pokusy o navrátenie biskupskej
rezidencie, teologickej fakulty, či seminára, však stále narážali na odpor. Všetky tri inštitúcie tak boli gréckokatolíckej cirkvi
vrátené až po roku 1989.
LITERATÚRA:
CORANIČ, J.: Z dejín gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. České Budějovice 2014, s. 405.
HIRKA, J.: Pod ochranou Márie. Pastier v službe cirkvi. Prešov : GTF PU 2013, 567 s.
JANHUBA, F.: Řeckokatolická církev v době Husákovy totality a po převratu v roce 1989. In: Theologos. Teologická revue
GkBF PU v Prešove. 2001, roč. 3, č. 3, s. 6.
LACA, P.: Z dejín kňazského seminára v Prešove. Prešov 2009, s. 198.
LIPTÁK, R.: Znovuzrodenie gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968. Prešov : Universum 2016, 191 s.
LUKÁČOVÁ, J.: Činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu po roku 1968. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej
univerzity v Prešove 2025, 152 s.
PETRO, M.: Obnovení Řeckokatolické teologické fakulty a řeckokatolického kněžského semináře po roce 1968 v Pre-
šově. In: SLÁDEK, K. (ed.): Řeckokatolická církev v českých zemích : dějiny, identita, dialog. Červený Kostelec : Pavel Mervart,
2013, s. 65 – 89.
ŠTURÁK, P.: Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 – 1989. Prešov : Petra 1999, s. 173.
ŠTURÁK, P.: A probe into the history of theological education in the Greek catholic church in Slovakia. Prešov : Gréckokatolícka
teologická fakulta, 2021, 63 s.
ŠTURÁK, P.: Intelektuálna a duchovná formácia budúcich kňazov gréckokatolíckej cirkvi v Prešove od roku 1880 do
súčasnosti. In: KÓNYA, P. (ed.): Univerzita v kontexte zmien. Prešov 2014, s. 242.
ŠTURÁK, P.: Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 – 1989. Prešov : Petra 1999, s. 176.