PERMANETNÁ FORMÁCIA ABSOLVENTOV TEOLOGICKÝCH FAKÚLT
prof. PhDr. Jaroslav Coranič, PhD.
TÉMA III: LIKVIDÁCIA GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI A GRÉCKOKATOLÍCKEJ VYSOKEJ ŠKOLY BOHOSLOVECKEJ
Politické udalosti vo februári roku 1948 znamenali aj začiatok spustenia procesu likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi
v Československu, tým pádom aj likvidácie Gréckokatolíckej vysokej školy bohosloveckej. Odkedy komunisti prevzali
štátnu moc, kňazský seminár sa stal centrom ich záujmu. Biskup P. Gojdič ešte pred tzv. Prešovským soborom rozhodol, že
vysvätí za kňazov bohoslovcov piateho ročníka ešte pred obvyklým júnovým termínom, a to vo februári roku 1950. Až do
legalizácie cirkvi po Pražskej jari v roku 1968 to bolo posledné verejné kňazské svätenie gréckokatolíckych bohoslovcov.
S blížiacim sa dátumom likvidácie gréckokatolíckej cirkvi biskup P. Gojdič rozhodol, že je potrebné vysvätiť aj bohoslov-
cov štvrtého ročníka. Biskup P. Gojdič svojim bohoslovcom pri pravidelných návštevách akadémie prorocky zdôrazňoval
v posledných rokoch svojej služby: „Blížia sa ťažké časy, doba prenasledovania. Slúžte Pánovi za každých okolností – importune,
opportune. Ale hlavne vás prosím, zostaňte verní svätej katolíckej cirkvi do posledného dychu svojho života, hoci budete bez reveren-
dy aj v montérkach, len zostaňte verní“.
Život a prednášky v seminári „normálne“ pokračovali až do 10. apríla 1950. V noci z 10. na 11. apríla 1950 však ko-
munistická bezpečnosť urobila prehliadku seminára a následne za jeho rektora vymenovala bývalého gréckokatolíckeho,
teraz už pravoslávneho kňaza Antona Havrillu. Pôvodne vedenie seminára bolo internované, neskôr uväznené. Do väzenia
odvliekli rektora seminára ThDr. Vasiľa Hopka, dekana akadémie ThDr. Miróna Podhájeckého a špirituála Ivana Ljavinca.
Podobne dopadli skoro všetci profesori.
Keď nové pravoslávne vedenie 20. apríla 1950 vyhlásilo, že seminár sa stáva pravoslávnym, bohoslovci sa prezliekli do
civilného oblečenia a opustili ho. Bezpečnosť sa snažila všetkých bohoslovcov priviesť naspäť, no podarilo sa jej chytiť iba
dvoch. Po „sobore“ sa preto začal „nový lov“ na seminaristov, tentoraz s „úspešnejším“ výsledkom, keďže 20 seminaristov
bolo k 20. máju 1950 zatknutých a izolovaných v prešovskej väznici. Bohoslovci boli novým vedením seminára osobne
predvolávaní a presvedčovaní, aby sa opäť sa vrátili „k viere predkov“. Traja bohoslovci napokon súhlasili s ich „presved-
čovaním“, avšak preto, lebo zamýšľali opustiť seminár a chceli si zvoliť inú profesiu. Rektor A. Havrila sľúbil seminaristom,
že vláda zaplatí za ich vzdelanie v pravoslávnom seminári v Prahe, avšak neuspel. Aj keď bohoslovci boli z väzenia nakoniec
prepustení, o 2 týždne boli opäť zatknutí a následne autobusom prevezení do sústreďovacieho kláštora v Hlohovci. Po
dvoch mesiacoch pobytu v Hlohovci boli seminaristi a mladší kňazi povolaní k výkonu základnej vojenskej služby v Po-
mocných technických práporoch (tzv. PTP táboroch, alebo aj Vojenských táboroch nútených prací) na tri a pol roka. Po
prepustení mohli vykonávať iba manuálne práce, a taktiež sa nesmeli vrátiť domov.
Na tzv. Prešovskom sobore, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 1950 v Prešove, bola gréckokatolícka cirkev štátnou mocou
administratívno-byrokratickým spôsobom násilne zlikvidovaná a následne včlenená do Pravoslávnej cirkvi. Gréckokatolíc-
ka vysoká škola bohoslovecká v Prešove tak týmto dátumom de facto ukončila svoju činnosť na dlhých 40 rokov.
Dňa 14. júla 1950 boli vládnym nariadením č. 112/1950 o bohosloveckých fakultách násilne zatvorené všetky die-
cézne semináre a rehoľné vysoké školy bohoslovia, všetko katolícke bohoslovecké štúdium na Slovensku sa sústredilo
na Rímskokatolíckej cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Samozrejme o gréckokatolíckej bohosloveckej
fakulte vo vládnom nariadení už nebolo ani zmienky, naproti tomu sa zriadila Pravoslávna bohoslovecká fakulta v Prahe, na
ktorej sa sústredilo všetko bohoslovecké štúdium pravoslávnej cirkvi na celom území Československa (neskôr sa fakulta
premiestnila do Prešova, istý čas sídlila aj v priestoroch bývalej Gréckokatolíckej vysokej školy bohosloveckej, neskôr
v priestoroch bývalého gréckokatolíckeho sirotinca).
Mnohí (už „bývalí“) gréckokatolícki bohoslovci boli, ako už bolo uvedené vyššie, internovaní v PTP práporoch. Život
v nich bol veľmi ťažký, bohoslovci museli pracovať v kameňolomoch, lesoch, letiskách, na stavbách ciest a železníc, či
rôznych budov, v daždi alebo snehu 9 až 12 hodín denne. Príslušníci komunistickej bezpečnosti, ozbrojení automatickými
puškami, privádzali brigádnikov do tábora, kde sa unavení a zničení fyzickou prácou, museli ešte zúčastňovať na 2 – 3
hodinových preškoľovacích prednáškach o marxizme-leninizme. Zlá strava, ťažká fyzická práca a aj povinné ideologické
kurzy zničili zdravie mnohých kňazov a seminaristov. Ak bol niekto pristihnutý, že spí, strážcovia do nich hádzali rôzne
predmety alebo ich prinútili behať okolo budovy za trest. Seminaristov nešetrili od pripomienok o ich „hlúposti“ za to, že
sa „netransformovali“ na pravoslávnej teologickej fakulte v Prahe, obviňovali ich za „špionáž“ pre Vatikán a ich „vzdorovi-
tosť“ v preškoľovaní do „demokratického ľudového režimu“.
V rokoch 1950 – 1968 pôvodná budova bohosloveckej školy a kňazského seminára pripadla viacerým majiteľom.
Postupne tu napr. sídlila pobočka firmy Křižík, n. p., prešovský Mäsokombinát, či riaditeľstvo Československej autobusovej
dopravy v Prešove. V pôvodnej budove gréckokatolíckeho seminára sa po presťahovaní z Prahy na istý čas usídlila aj Pra-
voslávna bohoslovecká fakulta. Pôvodná historická budova seminára následne pripadla riaditeľstvu podniku Reštaurácie
a jedálne, v roku 1961 ju napokon zaujala Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach so sídlom v Prešove.
Začiatkom 70. rokov MsNV v Prešove rozhodol, že na tomto mieste „je potrebné“ postaviť novú budovu Divadla
Jonáša Záborského. Na základe tohto rozhodnutia bola v priebehu druhej polovice roka 1973 a prvej polovice roka 1974
bývalá budova gréckokatolíckej Vysokej školy bohosloveckej a seminára zbúraná. V júni roku 1974 už bola na tomto mieste
začatá stavba nového divadla
LITERATÚRA:
AGAP, Bežná agenda, Spisy, r. 1949, inv. č. 465, sign. 2330.
CORANIČ, J.: Z dejín gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. České Budějovice 2014, s. 405.
DANCÁK, F.: V Prešove otvorená Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta. In: Slovo, roč. 23 (1991), č. 1, s. 8.
JANHUBA, F.: Řeckokatolická církev v době Husákovy totality a po převratu v roce 1989. In: Theologos. Teologická revue
GkBF PU v Prešove. 2001, roč. 3, č. 3, s. 6.
Kol. autorov: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý, K – P. Bratislava : Obzor 1968, s. 558.
KUBINYI, J.: The History of Prjašiv Eparchy. Romae 1970, s. 179 – 180.
KUČERA, M.: História prešovského gréckokatolíckeho seminára. In: Gréckokatolícky kňazský seminár biskupa Petra Pavla
Gojdiča v Prešove. Prešov: Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1996, s. 15 – 16.
LACA, P.: Z dejín kňazského seminára v Prešove. Prešov 2009, s. 55.
MAREK, P. – BUREHA, V.: Pravoslavní v Československu v letech 1918 – 1953. Brno : CDK 2008, s. 421.
ŠTURÁK, P.: Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 – 1989. Prešov : Petra 1999, s. 173.
ŠTURÁK, P.: Dejinný prierez Gréckokatolíckeho kňazského seminára v Prešove a biskup Pavol Gojdič. In: Theologos. Teo-
logická revue GBF PU v Prešove. Prešov: Petra, 2000, roč. 2, č. 4, s. 24.
ŠTURÁK, P.: Intelektuálna a duchovná formácia budúcich kňazov gréckokatolíckej cirkvi v Prešove od roku 1880 do
súčasnosti. In: Kónya, P. (ed.): Univerzita v kontexte zmien. Prešov 2014, s. 242.
VAŠKO, V.: Dům na skále 2. Církev bojující 1950 – květen 1960. Praha: Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství 2007,
s. 213.
Vládne nariadenie zo dňa 14. júla 1950 o bohosloveckých fakultách. In: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1950/112/19500726.html.