PERMANETNÁ FORMÁCIA ABSOLVENTOV TEOLOGICKÝCH FAKÚLT
doc. ThDr. Peter Tirpák, PhD.
TÉMA III: KATECHÉZA NIE JE IBA FORMA, ALE JE I CESTA K NOVÉMU ŽIVOTU
ÚVOD
Už nie je nepovšimnuteľným faktom to, že v krajinách s kresťanskou tradíciou začína svoj rozmach všeobecne rozšírená „nová kultúra“, ktorá je sprevádzaná ľahostajnosťou a neverectvom. Ide o akýsi novodobý fenomén, v ktorom sa osoby stávajú nevercami nie na základe vlastného rozhodnutia po dlhej vnútornej námahe, ale preto, lebo „to tak robia všetci“. K tomuto fenoménu prispieva aj nedostatočná evanjelizácia schopná vyvolať údiv a podnietiť záujem u tých, ktorí sa stávajú vlažnými vo viere. Na túto situáciu upozorňuje aj sv. Ján Pavol II., keď hovorí: „Často sa predpokladá, že ľudia poznajú kresťanstvo, no v skutočnosti sa málo číta a študuje Sväté písmo, katechéza nejde vždy do hĺbky a zriedka sa pristupuje k sviatostiam. Takto sa namiesto autentickej viery šíri neurčité a málo zaväzujúce náboženské cítenie, ktoré môže prerásť do agnosticizmu či praktického ateizmu“.
Katechéza v službe evanjelia a kerygmy
Potrebné svetlo a nádej do spoločnosti ponúka katechéza, ktorá je adresovaná veriacemu človekovi, aby mohol zakúsiť život z viery a pre vieru. Každá katechéza rozvíja kerygmu – radostnú zvesť, ktorú Ježiš Kristus prinášal vyvolenému národu. V súčasnosti, tak ako tomu bolo vždy, má byť katechéza kristocentrická, pretože má smerovať a poukazovať na toho, kto mení ľudské životy, pretože s Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť. On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame, a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť. Túto skutočnosť prinavrátenia radosti opisuje aj pápež František vo svojej apoštolskej exhortácii s názvom Evangelii gaudium.
Prijať kerygmu znamená prijať život s Kristom
Boh odovzdal plnosť života a dokonalosti Ježišovi Kristovi, ktorý ju odovzdáva ľuďom. Pri prvotnom hriechu človek okúsil odtrhnutie, vzdialenie sa od Boha. V tomto stave nemal ani možnosť myslieť na večný život, pretože Boh, ktorý ho stvoril a z milosti pozdvihol do nadprirodzeného poriadku, nebol povinný vrátiť mu svoju priazeň, ktorú človek dobrovoľne v klame a túžbe po „vlastnej“ dokonalosti stratil. Jednako „ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.“ (Ef 2,4-7) Spasiteľ, ktorý trpel a umieral na kríži z lásky a poslušnosti, berie na seba hriechy ľudstva a spôsobuje to, že Božia milosť znova začala prúdiť do našich duší, spôsobujúc v nich náležité skutky obnovy a posvätenia.
NAŠA ÚLOHA:
Kerygmu treba v katechéze ohlasovať v Cirkvi z pozície svedka, z pozície toho, ktorý hovorí o tom, čo sám zažil. Na základe výpovede je potom možné, aby nastal moment, v ktorom sa poslucháči začínajú pýtať: „Čo máme robiť ďalej?“ Kerygma musí byť ohlasovaná ľuďom tak, aby „ranila“ – aby človek skonfrontovaný dobrou zvesťou spoznal, že je hriešnik, a aby sa zároveň dozvedel, že existuje východisko z tohto stavu.
LITERATÚRA:
FRANTIŠEK: Evangelii gaudium (čl. 1, 3). Trnava: SSV, 2014.
GOLISZEK, P.T.: Katecheza a osoba. Lublin: Wydawnictwo KUL, 2010.
HERIBAN, J.: Príručný lexikón biblických vied. Rím: SÚSCM, 1992.
IRSÁK, M.: Kerygma a katechéza. http://www.koinonia.sk/sk/rubrika/temy/cyklus-prednasok-o-evanjelizacii/kerygma-a-katecheza (28.10.2011).
JÁN PAVOL II.: Familiaris consortio – apoštolská exhortácia. Trnava: SSV, 1993.
JÁN PAVOL II.: Vita Consecrata (čl. 34). Trnava: SSV, 2006.
JOB, P.: Evanjeliové blahoslavenstvá. Bratislava: Lúč, 1997, s. 3.
KAMIŃSKI, R.: Duszpasterstwo w spoleczeństwie pluralistycznym. Lublin, 1997.
KONGREGÁCIA PRE KLERIKOV: Všeobecné direktórium pre katechizáciu. Trnava: SSV, 1999.
KYSELICA, J.: Obnova farnosti cez neokatechumenát. Trnava: Dobrá kniha, 1998.
SLIVKA, D.: Interpretácia Biblie veriacim v súčasnom svete. In: Špecifickosť edukácie v kontexte.
TAFT, F. R.: Život z liturgie – Tradice Východu a Západu. Refugium Velehrad – Roma, 2008.
TIRPÁK, P. – PAĽA,G.: Tajomstvo spásy vo svetle katechézy. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013.
TRSTENSKÝ, J.: Pastorácia v pluralistickej spoločnosti. In: Duchovný pastier: Revue pre teológiu a duchovný život. Trnava: SSV, 2001, roč. LXXXII.