{"id":789,"date":"2025-12-30T21:17:26","date_gmt":"2025-12-30T21:17:26","guid":{"rendered":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/?p=789"},"modified":"2026-03-04T21:41:30","modified_gmt":"2026-03-04T21:41:30","slug":"greckokatolicka-teologicka-akademia-v-rokoch-1918-1950","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/2025\/12\/30\/greckokatolicka-teologicka-akademia-v-rokoch-1918-1950\/","title":{"rendered":"GR\u00c9CKOKATOL\u00cdCKA TEOLOGICK\u00c1 AKAD\u00c9MIA V ROKOCH 1918 \u2013 1950"},"content":{"rendered":"<div class=\"wp-block-image\">\n<figure class=\"alignright size-full\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" width=\"100\" height=\"99\" src=\"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/10\/LOGO_GTF_2021-kopia-1.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-101\"\/><\/figure>\n<\/div>\n\n\n<p><strong>PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT<\/strong><br>prof. PhDr. Jaroslav Corani\u010d, PhD.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>T\u00c9MA II:<\/strong> GR\u00c9CKOKATOL\u00cdCKA TEOLOGICK\u00c1 AKAD\u00c9MIA V ROKOCH 1918 \u2013 1950<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-text-color has-black-color has-alpha-channel-opacity has-black-background-color has-background is-style-wide\"\/>\n\n\n\n<p>Po 26. rokoch od posledn\u00fdch stavebn\u00fdch \u00faprav prebehla v rokoch 1929 \u2013 1930 rozsiahla rekon\u0161trukcia budovy semi-<br>n\u00e1ra. Na rekon\u0161trukciu v\u00fdznamne prispelo v roku 1930 aj \u010deskoslovensk\u00e9 Ministerstvo \u0161kolstva a n\u00e1rodnej osvety. V roku<br>1936 pribudla pred budovou semin\u00e1ra bronzov\u00e1 socha n\u00e1rodn\u00e9ho budite\u013ea Rus\u00ednov Alexandra Duchnovi\u010da.<br>Po\u010das II. svetovej vojny bola od roku 1942 v budove semin\u00e1ra ubytovan\u00e1 vojensk\u00e1 pos\u00e1dka, ktor\u00e1 mala na starosti<br>str\u00e1\u017ei\u0165 bl\u00edzku budovu pre\u0161ovskej po\u0161ty. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 bola pr\u00ed\u010dinou mnoh\u00fdch probl\u00e9mov medzi veden\u00edm semin\u00e1ra a<br>vojskom, ktor\u00e9 preva\u017ene s\u00faviseli s naru\u0161ovan\u00edm semin\u00e1rneho poriadku a k\u0148azskej form\u00e1cie bohoslovcov zo strany vojakov.<br>Na prelome rokov 1944 \u2013 1945, zasiahlo mesto Pre\u0161ov viacero bombardovan\u00ed sovietskeho letectva. Pri t\u00fdchto n\u00e1le-<br>toch boli ve\u013emi v\u00fdrazne po\u0161koden\u00e9 aj viacer\u00e9 budovy gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi \u2013 biskupsk\u00fd \u00farad, gymn\u00e1zium (teraj\u0161ia budova<br>Gr\u00e9ckokatol\u00edckej teologickej fakulty), ale aj vtedaj\u0161\u00ed semin\u00e1r. Po osloboden\u00ed bolo preto na nich nutn\u00e9 vykona\u0165 kompletn\u00e9<br>opravy. Budova semin\u00e1ra bola \u0165a\u017eko po\u0161koden\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm zo zadnej strany, ke\u010f\u017ee v jeho bl\u00edzkosti (presne na budovu<br>po\u0161ty) spadla bomba ve\u013ek\u00e9ho kalibru. Steny semin\u00e1ra boli na mnoh\u00fdch miestach \u0165a\u017eko po\u0161koden\u00e9, omietka bola spadnut\u00e1,<br>stropy naru\u0161en\u00e9, strecha zboren\u00e1, v\u00e4\u010d\u0161ina okien bola \u00faplne vytl\u010den\u00e1 a rozbit\u00e1. Po\u0161koden\u00e9 boli aj ved\u013eaj\u0161ie budovy (dreven\u00e1<br>\u0161opa, ma\u0161ta\u013e, drev\u00e1re\u0148), ktor\u00e9 taktie\u017e potrebovali v\u00e4\u010d\u0161ie opravy. V\u0161etky tieto opravy boli napokon v roku 1945 vy\u010d\u00edslen\u00e9<br>na celkov\u00fa sumu 296.500 vtedaj\u0161\u00edch kor\u00fan.<br>Ke\u010f\u017ee po\u010das vojnov\u00e9ho obdobia boli v\u00e1\u017ene po\u0161koden\u00e9 aj mnoh\u00e9 in\u00e9 budovy v meste, \u0161t\u00e1tna pomoc bola pre semin\u00e1r<br>rie\u0161en\u00e1 a\u017e v roku 1947. D\u0148a 26. septembra 1947 bola pre Pre\u0161ovsk\u00e9 gr\u00e9ckokatol\u00edcke biskupstvo priznan\u00e1 \u0161t\u00e1tna podpo-<br>ra na pr\u00edpravn\u00e9 pr\u00e1ce spojen\u00e9 s obnovou bohosloveck\u00e9ho semin\u00e1ra vo v\u00fd\u0161ke 200.000 kor\u00fan. Tento obnos sa pouk\u00e1zal<br>\u0160t\u00e1tnemu stavebn\u00e9mu \u00faradu v Pre\u0161ove, ktor\u00fd v\u0161ak mal podporu vyplati\u0165 len po predch\u00e1dzaj\u00facom s\u00fahlase Poveren\u00edctva<br>techniky. T\u00e1to priznan\u00e1 podpora mala by\u0165 \u0161t\u00e1tnym stavebn\u00fdm \u00faradom uvo\u013enen\u00e1 len po schv\u00e1len\u00ed pl\u00e1nov a rozpo\u010dtov a po<br>presk\u00faman\u00ed \u00fa\u010dtov. Cel\u00fd tento proces realiz\u00e1cie \u0161t\u00e1tnej podpory na opravu vojnov\u00fdch \u0161k\u00f4d pritom prebiehal a\u017e do roku<br>1949.<br>V 40. rokoch 20. storo\u010dia pri\u0161lo k ofici\u00e1lnej zmene n\u00e1zvu semin\u00e1ra, resp. akad\u00e9mie. Tieto dve in\u0161tit\u00facie s\u00fa \u010dasto spo-<br>jovan\u00e9, pre obidve sa zau\u017e\u00edval spolo\u010dn\u00fd n\u00e1zov \u201eSemin\u00e1r\u201d. Od vzniku semin\u00e1ra v roku 1880 bolo ofici\u00e1lnym n\u00e1zvom teolo-<br>gickej akad\u00e9mie pomenovanie Lyceum Theologicum (Teologick\u00e9 l\u00fdceum, resp. Teologick\u00e9 u\u010dili\u0161te). Alternat\u00edvne sa pou\u017e\u00edval aj<br>n\u00e1zov Academia theologica Episcopalis Fragopoliensis (Teologick\u00e1 akad\u00e9mia Pre\u0161ovsk\u00e9ho biskupstva). V roku 1941 biskupsk\u00e1<br>konferencia slovensk\u00fdch biskupov rozhodla o potrebe zmeni\u0165 n\u00e1zvy akad\u00e9mii na Vysok\u00e9 \u0161koly bohosloveck\u00e9. S touto<br>zmenou sa stoto\u017enilo aj Ministerstvo \u0161kolstva, ktor\u00e9 to potvrdilo 10. janu\u00e1ra 1942. Od tohto d\u00e1tumu sa preto ofici\u00e1lnym<br>n\u00e1zvom tejto in\u0161tit\u00facie st\u00e1va pomenovanie Gr\u00e9ckokatol\u00edcka vysok\u00e1 \u0161kola bohosloveck\u00e1. Ministerstvo z\u00e1rove\u0148 navrhlo, aby<br>sa od vysokej \u0161koly ofici\u00e1lne oddelil in\u0161tit\u00fat semin\u00e1ra. Tento proces oddelenia sa v Pre\u0161ovskom gr\u00e9ckokatol\u00edckom biskup-<br>stva ukon\u010dil a\u017e v roku 1949, kedy biskup P. P. Gojdi\u010d d\u0148a 25. decembra 1949 rozhodol o oddelen\u00ed t\u00fdchto dvoch in\u0161tit\u00faci\u00ed.<br>Od za\u010diatku p\u00f4sobenie teologick\u00e9ho l\u00fdcea v roku 1880 pre\u0161la t\u00e1to vzdel\u00e1vacia in\u0161tit\u00facia gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi po-<br>zit\u00edvnym v\u00fdvojom. V 40. rokoch 20. storo\u010dia mala akad\u00e9mia u\u017e 5 katedier \u2013 biblistiky, pastor\u00e1lnej a mor\u00e1lnej teol\u00f3gie, dog-<br>matick\u00fdch n\u00e1uk, cirkevn\u00e9ho dejepisu a cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va a kres\u0165anskej filozofie. Teologick\u00e9 vzdelanie viedli predov\u0161etk\u00fdm<br>gr\u00e9ckokatol\u00edcki k\u0148azi Pre\u0161ovsk\u00e9ho biskupstva. Zodpovednos\u0165 za vedenie akad\u00e9mie niesol dekan, ktor\u00e9ho funk\u010dn\u00e9 ob-<br>dobie nebolo presne stanoven\u00e9. K najdlh\u0161ie p\u00f4sobiacim profesorom akad\u00e9mie patrili rektor k\u0148azsk\u00e9ho semin\u00e1ra Michal<br>Kotradov \u2013 profesor liturgiky (1880 \u2013 1900), Bartolomej Janicky \u2013 \u0161piritu\u00e1l semin\u00e1ra vyu\u010duj\u00faci 17 rokov (1880 \u2013 1897),<br>Dr. Jozef Vojtovi\u010d \u2013 profesor biblick\u00fdch vied (1888 \u2013 1920), Dr. Mikul\u00e1\u0161 Russn\u00e1k \u2013 profesor mor\u00e1lnej a pastor\u00e1lnej teol\u00f3gie<br>(1902 \u2013 1950), nesk\u00f4r Jozef \u010eulaj (1910 \u2013 1950), Dr. Simeon Smandray \u2013 profesor pastor\u00e1lnej teol\u00f3gie (1902 \u2013 1934),<br>Imrich Sedl\u00e1k (1921 \u2013 1949). Z civilnej oblasti vyu\u010dovali predov\u0161etk\u00fdm pastor\u00e1lnu medic\u00ednu pre\u0161ovsk\u00ed mestsk\u00ed lek\u00e1ri (napr.<br>Dr. Koloman Salaj, Dr. Arp\u00e1d Lakner, Dr. Alexander Gallotsik, Dr. Andrej Demeter).<br>Jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch pedag\u00f3gov, ktor\u00fd p\u00f4sobil na Bohosloveckej akad\u00e9mii v medzivojnovej \u010ceskoslovenskej<br>republike, bol jej dlhoro\u010dn\u00fd profesor, v\u00fdznamn\u00fd vedec, teol\u00f3g a polyhistor Dr. Mikul\u00e1\u0161 Russn\u00e1k. Jeho celo\u017eivotn\u00e1 pr\u00e1ca sa<br>prel\u00ednala mnoh\u00fdmi teologick\u00fdmi odbormi \u2013 vierouka, mor\u00e1lka, biblistika, liturgika, asketika, cirkevn\u00e9 dejiny, kanonick\u00e9 pr\u00e1-<br>vo, at\u010f., ako aj \u010fal\u0161\u00edmi neteologick\u00fdmi odbormi, napr. hist\u00f3ria, pr\u00e1vo, \u010di jazykoveda. Ovl\u00e1dal viacero jazykov (jeho vedeck\u00e9<br>diela vych\u00e1dzali v\u00e4\u010d\u0161inou v latin\u010dine, ma\u010far\u010dine alebo rus\u00edn\u010dine), vydal 177 samostatn\u00fdch odborn\u00fdch diel, \u010do spolu tvor\u00ed<br>192 zv\u00e4zkov, okrem toho nap\u00edsal vy\u0161e 75 vedeck\u00fdch a odborn\u00fdch \u010dl\u00e1nkov. V\u00fdraznou mierou sa podie\u013eal na novom vydan\u00ed<br>Kanonick\u00e9ho predpisu pre v\u00fdchodn\u00fa cirkev, jeho \u0161t\u00fadia o Nanebovzat\u00ed Panny M\u00e1rie s telom a du\u0161ou (tzv. Mariol\u00f3gia), ktor\u00e1 vy\u0161la<br>v r. 1936 v Pre\u0161ove, bola ocenen\u00e1 aj Sv\u00e4tou stolicou v R\u00edme. Ako uznanie za jeho pr\u00e1cu mu u\u017e v r. 1928 Sv\u00e4t\u00fd otec Pius XI.<br>udelil titul Praelati domestici, v r. 1948 bol p\u00e1pe\u017eom Piom XII. pov\u00fd\u0161en\u00fd na apo\u0161tolsk\u00e9ho protonot\u00e1ra.<br>V\u00fdznamn\u00fdm \u201epatr\u00f3nom\u201c Bohosloveckej akad\u00e9mie bol aj pre\u0161ovsk\u00fd biskup P. P. Gojdi\u010d. Biskup sa nestaral len o boho-<br>slovcov, ale aj o predstaven\u00fdch semin\u00e1ra a profesorov akad\u00e9mie. Chcel, aby boli zaplnen\u00e9 v\u0161etky profesorsk\u00e9 miesta na<br>Teologickej akad\u00e9mii, a aby ka\u017ed\u00e1 katedra mala profesora. T\u00fdm chcel dosiahnu\u0165 vysok\u00fa vedomostn\u00fa \u00farove\u0148 bohoslovcov.<br>Svojou osobnou anga\u017eovanos\u0165ou sa mu viackr\u00e1t podarilo zabezpe\u010di\u0165 systematizovanie profesorsk\u00fdch miest na akad\u00e9-<br>mii. Biskup P. P. Gojdi\u010d ve\u013emi \u010dasto nav\u0161tevoval semin\u00e1r \u00faradne, ale aj priv\u00e1tne. Uvedomoval si d\u00f4le\u017eitos\u0165 bohosloveckej<br>akad\u00e9mie a semin\u00e1ra pre \u017eivot eparchie s oh\u013eadom do bud\u00facnosti. Pravidelne raz t\u00fd\u017edenne prich\u00e1dzal do semin\u00e1ra kv\u00f4li<br>duchovn\u00fdm predn\u00e1\u0161kam, spojen\u00fdch s praktick\u00fdm rie\u0161en\u00edm mnoh\u00fdch probl\u00e9mov a \u0165a\u017ekost\u00ed s\u00favisiacich s teologickou a du-<br>chovnou form\u00e1ciou bohoslovcov. Aj po\u010das svojich pastora\u010dn\u00fdch ciest br\u00e1val viacer\u00fdch seminaristov so sebou. Biskup P. P.<br>Gojdi\u010d OSBM sa zvl\u00e1\u0161\u0165 usiloval napom\u00e1ha\u0165 bohosloveckej akad\u00e9mii a semin\u00e1ru aj po materi\u00e1lnej str\u00e1nke. Vyz\u00fdval k\u0148azov a<br>veriacich, aby hmotn\u00fdmi darmi prispievali na ich prev\u00e1dzku. Do u\u017e\u00edvania pre semin\u00e1r dal napr. aj ve\u013ek\u00fa eparchi\u00e1lnu z\u00e1hradu.<br>V 30. rokoch 20. storo\u010dia sa gr\u00e9ckokatol\u00edckeho semin\u00e1ra dos\u0165 v\u00fdrazne dotkla n\u00e1rodnostn\u00e1 ot\u00e1zka. Vedenie semin\u00e1ra<br>bolo nieko\u013ekokr\u00e1t obvinen\u00e9 z toho, \u017ee diskriminuje a n\u00e1silne rusinizuje bohoslovcov slovenskej n\u00e1rodnosti. Biskup P. P.<br>Gojdi\u010d na tieto obvinenia reagoval tak, \u017ee inicioval v roku 1939 v semin\u00e1ri \u0161etrenie tejto z\u00e1le\u017eitosti. Jeho v\u00fdsledok bol<br>negat\u00edvny, v spr\u00e1ve z 8. septembra 1939 sa kon\u0161tatuje, \u017ee \u201ev semin\u00e1ri u\u017e\u00edvaniu slovensk\u00e9ho jazyka nikto nezabr\u00e1nil\u201c.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-text-color has-black-color has-alpha-channel-opacity has-black-background-color has-background is-style-wide\"\/>\n\n\n\n<p class=\"has-medium-font-size\">LITERAT\u00daRA:<\/p>\n\n\n\n<p>Arch\u00edv Pre\u0161ovsk\u00e9ho gr\u00e9ckokatol\u00edckeho arcibiskupstva v Pre\u0161ove (AGAP), fond: Semin\u00e1r, inv. \u010d. 567, Z\u00e1pisnice semin\u00e1ra<br>1886 \u2013 1887.<br>AGAP, Be\u017en\u00e1 agenda, Spisy, rok 1879, inv. \u010d. 395, sign. 2751.<br>BORZA, P. \u2013 JAMBOR, P.: N\u00e1\u010drt hist\u00f3rie Gr\u00e9ckokatol\u00edckej teologickej fakulty v Pre\u0161ove od 19. storo\u010dia do prvej dek\u00e1dy <br>21. storo\u010dia. In: Theologos : teologick\u00e1 revue, ro\u010d. 16, \u010d. 1 (2014), s. 131.<br>GLEVA\u0147\u00c1K, M.: Academia Theologica Episcopalis Fragopoliensis od roku 1880 \u2013 v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacia in\u0161tit\u00facia pre<br>kandid\u00e1tov na k\u0148azstvo Pre\u0161ovskej gr\u00e9ckokatol\u00edckej eparchie. In: Kres\u0165ansk\u00e1 kult\u00fara a jej miesto v dejin\u00e1ch v\u00fdchodn\u00e9ho<br>Slovenska. Pre\u0161ov : \u0160t\u00e1tna vedeck\u00e1 kni\u017enica v Pre\u0161ove, 2011. s. 165 \u2013 185.<br>JAMBOR, P.: Form\u00e1cia bohoslovcov Pre\u0161ovskej eparchie na za\u010diatku 20. storo\u010dia. Diplomov\u00e1 pr\u00e1ca. GTF PU v Pre\u0161ove. Pre\u0161ov<br>2013, s. 27.<br>K\u00d3NYA, P. \u2013 LUK\u00c1\u010c, E. \u2013 CORANI\u010c, J. \u2013 \u0160AFIN, J.: 350 rokov vysok\u00e9ho \u0161kolstva v Pre\u0161ove. Pre\u0161ov: Vydavate\u013estvo Pre\u0161ovskej<br>univerzity, 2018, 238 s.<br>KOPRIV\u0147\u00c1KOV\u00c1, J. \u2013 CORANI\u010c, J. \u2013 \u0160TUR\u00c1K, P. (eds.): Dejiny cirkevn\u00e9ho gr\u00e9ckokatol\u00edckeho \u0161kolstva na Slovensku. Pre\u0161ov<br>: Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta, 2009, 273 s.<br>RENDEK, L. \u2013 JAMBOR, P.: Cestou h\u013eadania. Form\u00e1cia bohoslovcov v Pre\u0161ovskom biskupstve v rokoch 1818 \u2013 1968. Poprad<br>2021, 247 s.<br>RUBY, J.: Brevis historia dioecesis Eperjesiensis II. In: Schematismus venerabilis cleri graeci ritus catholicorum dioecesis Eper-<br>jesiensis pro anno domini 1903. Eperjesini 1903, s. 35.<br>\u0160TUR\u00c1K, P.: Dejiny Gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi v \u010ceskoslovensku v rokoch 1945 \u2013 1989. Pre\u0161ov : Petra 1999, s. 173.<br>\u0160TUR\u00c1K, P.: Intelektu\u00e1lna a duchovn\u00e1 form\u00e1cia bud\u00facich k\u0148azov gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi v Pre\u0161ove od roku 1880 do<br>s\u00fa\u010dasnosti. In: K\u00d3NYA, P. (ed.): Univerzita v kontexte zmien. Pre\u0161ov 2014, s. 242.<br>\u0160TUR\u00c1K, P.: Blahoslaven\u00fd pre\u0161ovsk\u00fd biskup Pavol Peter Gojdi\u010d OSBM a jeho pr\u00ednos pre rozvoj cirkevn\u00e9ho \u0161kolstva. In:<br>CORANI\u010c, J. \u2013 \u0160TUR\u00c1K, P. (eds.): Gr\u00e9ckokatol\u00edcka cirkev na Slovensku vo svetle v\u00fdro\u010d\u00ed. Pre\u0161ov 2009, s. 100.<br>\u0160TUR\u00c1K, P.: Hist\u00f3ria a s\u00fa\u010dasnos\u0165 Gr\u00e9ckokatol\u00edckej teologickej fakulty v Pre\u0161ove : 120 rokov od zalo\u017eenia Alma mater<br>a 20 rokov od obnovenia jej \u010dinnosti. In: Poslovia viery, poznania a m\u00fadrosti. Pre\u0161ov : Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta,<br>Pre\u0161ovsk\u00e1 univerzita v Pre\u0161ove, 2010, s. 11 \u2013 12.<\/p>\n\n\n\n<ol start=\"21\" class=\"wp-block-list\">\n<li><\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n<p><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLTprof. PhDr. Jaroslav Corani\u010d, PhD. T\u00c9MA II: GR\u00c9CKOKATOL\u00cdCKA TEOLOGICK\u00c1 AKAD\u00c9MIA V ROKOCH 1918 \u2013 1950 Po 26. rokoch od posledn\u00fdch stavebn\u00fdch \u00faprav prebehla v rokoch 1929 \u2013 1930 rozsiahla rekon\u0161trukcia budovy semi-n\u00e1ra. Na rekon\u0161trukciu v\u00fdznamne prispelo<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[9],"tags":[],"class_list":["post-789","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-coranic"],"uagb_featured_image_src":{"full":false,"thumbnail":false,"medium":false,"medium_large":false,"large":false,"1536x1536":false,"2048x2048":false,"featured-blog-large":false,"featured-blog-medium":false,"featured":false,"featured-blog-medium-small":false},"uagb_author_info":{"display_name":"Coranic","author_link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/author\/coranic\/"},"uagb_comment_info":0,"uagb_excerpt":"PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLTprof. PhDr. Jaroslav Corani\u010d, PhD. T\u00c9MA II: GR\u00c9CKOKATOL\u00cdCKA TEOLOGICK\u00c1 AKAD\u00c9MIA V ROKOCH 1918 \u2013 1950 Po 26. rokoch od posledn\u00fdch stavebn\u00fdch \u00faprav prebehla v rokoch 1929 \u2013 1930 rozsiahla rekon\u0161trukcia budovy semi-n\u00e1ra. Na rekon\u0161trukciu v\u00fdznamne prispelo","_links":{"self":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/789","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=789"}],"version-history":[{"count":2,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/789\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":803,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/789\/revisions\/803"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=789"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=789"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=789"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}