{"id":718,"date":"2025-12-30T22:26:00","date_gmt":"2025-12-30T22:26:00","guid":{"rendered":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/?p=718"},"modified":"2026-01-12T22:29:02","modified_gmt":"2026-01-12T22:29:02","slug":"personalisticky-charakter-filozofickeho-diskurzu-v-20-storoci","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/2025\/12\/30\/personalisticky-charakter-filozofickeho-diskurzu-v-20-storoci\/","title":{"rendered":"PERSONALISTICK\u00dd CHARAKTER FILOZOFICK\u00c9HO DISKURZU V 20. STORO\u010c\u00cd"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT<\/strong>
Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Danc\u00e1k, PhD.<\/p>\n\n\n\n

T\u00c9MA V:<\/strong> PERSONALISTICK\u00dd CHARAKTER FILOZOFICK\u00c9HO DISKURZU V 20. STORO\u010c\u00cd<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

Technologick\u00fd pokrok v dvadsiatom storo\u010d\u00ed z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom pozmenil obraz, ktor\u00fd mal \u010dlovek o sebe samom,
ako aj o svojich mo\u017enostiach zasahova\u0165 do vlastn\u00e9ho bytia. Prvotn\u00e9 nad\u0161enie nad nov\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami vystriedalo zne-
pokojenie. V s\u00fa\u010dasnosti sa \u010dlovek nach\u00e1dza prv\u00fdkr\u00e1t v situ\u00e1cii, ke\u010f m\u00f4\u017ee kontrolova\u0165 mnoh\u00e9 aspekty svojej existencie
a \u00fa\u010dinne ich ovplyv\u0148ova\u0165. Z\u00e1rove\u0148 \u013eudsk\u00e9 konanie m\u00e1 dnes skuto\u010dne dosah na cel\u00fa Zem a v kontexte sk\u00fasenost\u00ed so
svetov\u00fdmi vojnami, vyhladzovac\u00edmi t\u00e1bormi, teroristick\u00fdmi akciami, finan\u010dnou kr\u00edzou a v konfront\u00e1cii s mo\u017enos\u0165ou nuk-
le\u00e1rnej a ekologickej katastrofy, \u010dlovek na po\u010diatku tretieho tis\u00edcro\u010dia trp\u00ed stratou n\u00e1deje. Vo filozofickom diskurze, ale aj
v \u017eivotnej praxi, sa otv\u00e1raj\u00fa t\u00e9my, ktor\u00e9 maj\u00fa personalistick\u00fd rozmer. Kr\u00edza n\u00e1deje je kr\u00edzou z\u00e1kladov, \u010do personalizmus
reflektuje ako v\u00fdchodiskov\u00fd bod filozofick\u00e9ho myslenia.
Hlavn\u00e9 t\u00e9my personalizmu boli vymedzen\u00e9 reakciou na kr\u00edzu z\u00e1padnej spolo\u010dnosti, no udalosti na Wall Street v roku
1929 e\u0161te z\u010faleka neboli t\u00fdm najhor\u0161\u00edm z toho, \u010do \u013eudstvo e\u0161te len \u010dakalo. Utrpenie dvadsiateho storo\u010dia neo\u010dak\u00e1va-
n\u00fdm sp\u00f4sobom ohrozilo \u010dloveka, ktor\u00fd si zrazu uvedomil, \u017ee nie je ohrozovan\u00fd len jeho \u017eivot, ale \u017ee v nebezpe\u010denstve
sa ocitla samotn\u00e1 jeho podstata a \u013eudsk\u00e1 identita. V neistej dobe sa za\u010dali h\u013eada\u0165 istoty, ale ani tie nemali trval\u00fd charakter
a po proklamovanej smrti Boha sa ohlasuje aj smr\u0165 \u010dloveka.
V hlbok\u00fdch antropologick\u00fdch \u00favah\u00e1ch Max Scheler br\u00e1nil d\u00f4stojnos\u0165 a hodnotu \u013eudskej osoby proti absolutistick\u00e9-
mu panteizmu a pr\u00edrodovedeck\u00e9mu pozitivizmu. Pouk\u00e1zal na metodologick\u00e9 limity exaktn\u00fdch vied, \u010do bolo ve\u013emi d\u00f4le-
\u017eit\u00e9 v dobe, v ktorej mnoh\u00e9 redukcionistick\u00e9 koncepty sa sna\u017eili uzatvori\u0165 \u010dloveka do materi\u00e1lnej oblasti. Zd\u00f4raz\u0148oval,
\u017ee osoba nem\u00f4\u017ee by\u0165 pova\u017eovan\u00e1 za vec, substanciu alebo objekt. Schelerov\u00e1 koncepcia osoby je dynamick\u00e1. Osoba je
konkr\u00e9tna a sama osebe predstavuje podstatn\u00fa jednotu byt\u00ed aktov najrozli\u010dnej\u0161ej podstaty. Scheler koncipuje ontologic-
k\u00fd princ\u00edp postaven\u00fd na \u010distej aktualite, ktor\u00fdm prekon\u00e1va klasick\u00fd gr\u00e9cky model dokonalosti ch\u00e1pan\u00fd ako nie\u010do ide\u00e1lne,
a preto nemenn\u00e9. Tento akt je \u010dasov\u00fd, \u010dinn\u00e9 duchovno, vlastn\u00fd ka\u017ed\u00e9mu \u010dloveku, umo\u017e\u0148uj\u00faci s\u00fadi\u0165 a c\u00edti\u0165 pod\u013ea princ\u00edpov
zmysluplnosti a pravdivosti, kr\u00e1sy a predov\u0161etk\u00fdm l\u00e1sky. Pravda, kr\u00e1sa a l\u00e1ska predstavuj\u00fa duchovn\u00fd z\u00e1klad aktivity osoby.
S\u00fa to princ\u00edpy dynamick\u00e9 a racion\u00e1lne \u0165a\u017eko uchopite\u013en\u00e9. Zd\u00f4raz\u0148uje v\u00fdznam etiky a axil\u00f3gie. Z\u00e1kladom ak\u00e9hoko\u013evek
mor\u00e1lneho poriadku je osoba, ktor\u00e1 v procese objavovania hodn\u00f4t je auton\u00f3mna a m\u00e1 prim\u00e1t pred soci\u00e1lnymi \u0161trukt\u00fa-
rami.
Romano Guardini svoju tvorbu predstavuje ako pomoc pri rie\u0161en\u00ed aktu\u00e1lnych probl\u00e9mov. Prorocky odv\u00e1\u017ene
a zrozumite\u013ene analyzoval choroby \u013eudskej spolo\u010dnosti a ich pr\u00ed\u010diny. Nezastavil sa v\u0161ak pri anal\u00fdze, ale pon\u00fakol aj rie\u0161e-
nia s\u00fa\u010dasn\u00fdch kr\u00edz a sna\u017eil sa o\u017eivi\u0165 tie momenty pr\u00edtomn\u00e9 v na\u0161om myslen\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa p\u00f4vod v \u017eidovsko-kres\u0165anskej
trad\u00edcii. Konkr\u00e9tne upriamuje pozornos\u0165 na ch\u00e1panie \u010dloveka ako osoby, ktor\u00e1 realizuje svoje bytie vo vz\u0165ahu k Bohu
a svetu. Nepon\u00faka v\u0161ak jednoduch\u00fd odkaz na minulos\u0165, ale vol\u00e1 ku skuto\u010dn\u00e9mu h\u013eadaniu, lebo aj oblas\u0165 kres\u0165anstva bola
obmedzovan\u00e1 prevl\u00e1daj\u00facim zdanliv\u00fdm poznan\u00edm. Aj kres\u0165anovi do zna\u010dnej miery ch\u00fdbala odvaha postavi\u0165 \u010dloveka do
nezn\u00e1ma, kam patr\u00ed; aj odpove\u010f, ktor\u00fa kres\u0165an d\u00e1val na ot\u00e1zku po podstate \u010dloveka, bola obmedzen\u00e1 a skreslen\u00e1.
Personalistick\u00fd charakter filozofie Paula Ricoeura sa vyjavuje na pozad\u00ed radik\u00e1lnej kritiky podmetu, respekt\u00edve na po-
zad\u00ed \u201esmrti podmetu\u201c alebo \u201esmrti \u010dloveka\u201c. V tejto ideovej situ\u00e1cii Ricoeur akcentuje zmysluplnos\u0165 ot\u00e1zky, \u010do znamen\u00e1
by\u0165 \u010dlovekom a zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee by\u0165 \u010dlovekom nie\u010do znamen\u00e1, \u017ee sme schopn\u00ed toto \u201enie\u010do\u201c n\u00e1js\u0165. Vych\u00e1dza z presved\u010de-
nia, \u017ee \u010dlovek u\u017e je vo\u013eajak\u00fdm prvotn\u00fdm p\u00f4vodn\u00fdm sp\u00f4sobom a prostredn\u00edctvom vlastn\u00e9ho \u00fasilia a n\u00e1mahy sa uis\u0165uje
o vlastnej existencii. Subjekt sa neust\u00e1le premie\u0148a v procese sebapozn\u00e1vania prostredn\u00edctvom odkr\u00fdvania zmyslu, ale
nie je p\u00f4vodcom zmyslu, ktor\u00fd k nemu prich\u00e1dza zo skuto\u010dnosti. V tomto procese sa subjekt vzd\u00e1va svojej suverenity
v kon\u0161tituovan\u00ed zmyslu. Neost\u00e1va v\u0161ak ne\u010dinn\u00fdm, ale v procese interpret\u00e1cie zmysel prij\u00edma z vonku, osvojuje si ho a tak
s\u00e1m podlieha premene. Ricoeur hl\u00e1sa, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9, aby sa \u010dlovek stal s\u00e1m sebou bez pomoci druh\u00e9ho \u010dloveka, alebo
hoci len bez pr\u00edtomnosti druh\u00e9ho. Zam\u00fd\u0161\u013ea sa nad v\u00fdznamom skuto\u010dnosti straty seba sam\u00e9ho pre skuto\u010dn\u00e9 bytie sebou
a prich\u00e1dza k z\u00e1veru, \u017ee strata seba sam\u00e9ho je podstatn\u00fdm momentom pre skuto\u010dn\u00e9 bytie sebou.
Maritainov filozofick\u00fd koncept integr\u00e1lneho humanizmu vo v\u00fdchove vid\u00ed ve\u013ek\u00e9 mo\u017enosti pre uskuto\u010dnenie dobra
a soci\u00e1lnej spravodlivosti. Apel na re\u0161pektovanie \u013eudskej situovanosti v univerze nazna\u010duje v\u00fdchovn\u00e9 l\u00ednie, ktor\u00e9 sa
ukazuj\u00fa ako aktu\u00e1lne aj v s\u00fa\u010dasnosti, zvl\u00e1\u0161\u0165 v glob\u00e1lnom kontexte ekologickej a ekonomickej kr\u00edzy. Poslan\u00edm u\u010dite\u013ea je
neust\u00e1le apelova\u0165 na inteligenciu a slobodn\u00fa v\u00f4\u013eu mlad\u00fdch \u013eud\u00ed. Hlavnou \u00falohou filozofie v\u00fdchovy je pod\u013ea J. Maritaina
ur\u010denie cie\u013ea v\u00fdchovy. Filozofick\u00e1 reflexia v\u00fdchovy ho prirodzene orientuje k antropologickej problematike. \u010cloveka
vn\u00edma ako potenci\u00e1lnu bytos\u0165, ktor\u00e1 sa m\u00f4\u017ee a z\u00e1rove\u0148 mus\u00ed ustavi\u010dne aktualizova\u0165, z \u010doho mu vyplynie, \u017ee v\u00fdchova nie
je len mo\u017en\u00e1, ale aj nevyhnutn\u00e1.
Karol Wojtyla vn\u00edma bytostn\u00e9 ohrozenie \u010dloveka, ktor\u00fd sa st\u00e1va sk\u00f4r predmetom ur\u010dit\u00fdch techn\u00edk ako podmetom
zodpovedn\u00fdm za svoje konanie. Sme dedi\u010dmi epochy, v ktorej integr\u00e1lna v\u00edzia \u010dloveka v d\u00f4sledku postupu mnoh\u00fdch vied
\u013eahko m\u00f4\u017ee by\u0165 popret\u00e1 a nahraden\u00e1 in\u00fdmi len \u010diasto\u010dn\u00fdmi poh\u013eadmi, ktor\u00e9 zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa len ur\u010dit\u00e9 aspekty \u201ecompositum
humanum\u201c, ale nev\u0161\u00edmaj\u00fa si \u201eintegrum\u201c \u010dloveka. Vo svojich filozofick\u00fdch sk\u00famaniach pou\u017e\u00edva fenomenologick\u00fa met\u00f3du,
ale sl\u00e1vne Husserlovo heslo o n\u00e1vrate k veciam modifikuje na n\u00e1vrat k \u010dloveku ako k osobe. T\u00fato modifik\u00e1ciu Wojtyla re-
alizuje s \u00famyslom \u201eobjektivizova\u0165 probl\u00e9m subjektivity \u010dloveka\u201c, teda chce sa pozrie\u0165 na \u010dloveka ako na subjekt schopn\u00fd
poznania a bli\u017e\u0161ie ur\u010di\u0165, v \u010dom spo\u010d\u00edva subjektivita. Po\u017eaduje, aby rozvoj \u010dloveka nebol ch\u00e1pan\u00fd v\u00fdlu\u010dne v ekonomickom
zmysle, ale treba ma\u0165 pred o\u010dami cel\u00e9ho \u010dloveka. Spolo\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca m\u00e1 pozdvihn\u00fa\u0165 d\u00f4stojnos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca i jeho
schopnos\u0165 odpoveda\u0165 vlastn\u00e9mu povolaniu a v \u0148om obsiahnutej v\u00fdzve Boha. Globaliz\u00e1cia sveta a integr\u00e1cia Eur\u00f3py si
vy\u017eaduj\u00fa adekv\u00e1tne mor\u00e1lne postoje.
Prirodzenos\u0165 tesn\u00fdch v\u00e4zieb medzi \u010dlovekom a slobodou n\u00e1m nie je jasn\u00e1, ale tu\u0161\u00edme, \u017ee sloboda je podmienkou
\u013eudskej d\u00f4stojnosti, \u017ee bez slobody niet \u013eudskosti. J. Tischner prehlasuje \u017ee \u201elen slobodn\u00fd \u010dlovek skuto\u010dne je\u201c. Sloboda
v\u0161ak nespo\u010d\u00edva v nez\u00e1vislosti, lebo by zostala pr\u00e1zdna a nevyu\u017eit\u00e1, ale patr\u00ed k tak\u00fdm hodnot\u00e1m, o ktor\u00e9 sa mus\u00edme deli\u0165
s in\u00fdmi. \u010clovek bez uvedomenia si existencie druh\u00e9ho \u010dloveka, by nemohol ma\u0165 istotu o tom, kto je, nena\u0161iel by cel\u00fa
pravdu o svojej existencii a neobjavil by ani rozsah celej svojej zodpovednosti za svoju existenciu aj za existenciu in\u00fdch.
V storo\u010d\u00ed, v ktorom \u010dlovek sa stal vrahom \u010dloveka, Tischner optimisticky hl\u00e1sa, \u017ee \u201ezo sk\u00fasenos\u0165ou druh\u00e9ho \u010dloveka
cez prizmu hodnoty sa nerozlu\u010dne sp\u00e1ja pre\u017e\u00edvanie n\u00e1deje. St\u00e1le je tak, \u017ee alebo ja odpor\u00fa\u010dam druh\u00e9mu ak\u00fasi hodnotu
k realiz\u00e1cii a m\u00e1m n\u00e1dej, \u017ee druh\u00fd prijme moju propoz\u00edciu, alebo druh\u00fd odpor\u00fa\u010da mne nie\u010do podobn\u00e9, \u017eiviac vo\u010di mne
podobn\u00fa n\u00e1dej\u201c.<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

LITERAT\u00daRA:<\/p>\n\n\n\n

DANC\u00c1K, P.: Personalistick\u00fd rozmer vo filozofii 20. storo\u010dia. Pre\u0161ov : Pre\u0161ovsk\u00e1 univerzita v Pre\u0161ove Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teo-
logick\u00e1 fakulta, 2009.
LETZ, J.: Personalistick\u00e9 metafyziky. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, Veda, 2006.
PLA\u0160IENKOV\u00c1, Z.: Emmanuel Mounier. In: REMI\u0160OV\u00c1, A. (ed.): Dejiny etick\u00e9ho myslenia. Bratislava : Kaligram, 2008,
s. 488-494.
MUELDER, W. G.: Personalizm. In: Personalizm, \u010d. 6(2004), Lublin, s. 9 -12.
\u0160LOSIAR, J.: Od antropologizmu k filozofickej antropol\u00f3gii. Bratislava : IRIS, 2002.
TISCHNER, J.: Zarys filozofii cz\u0142ovieka. Krak\u00f3w : Znak, 1991.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLTDr.h.c. prof. PhDr. Pavol Danc\u00e1k, PhD. T\u00c9MA V: PERSONALISTICK\u00dd CHARAKTER FILOZOFICK\u00c9HO DISKURZU V 20. STORO\u010c\u00cd Technologick\u00fd pokrok v dvadsiatom storo\u010d\u00ed z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom pozmenil obraz, ktor\u00fd mal \u010dlovek o sebe samom,ako aj o svojich mo\u017enostiach zasahova\u0165 do<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-718","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-dancak"],"uagb_featured_image_src":{"full":false,"thumbnail":false,"medium":false,"medium_large":false,"large":false,"1536x1536":false,"2048x2048":false,"featured-blog-large":false,"featured-blog-medium":false,"featured":false,"featured-blog-medium-small":false},"uagb_author_info":{"display_name":"Coranic","author_link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/author\/coranic\/"},"uagb_comment_info":0,"uagb_excerpt":"PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLTDr.h.c. prof. PhDr. Pavol Danc\u00e1k, PhD. T\u00c9MA V: PERSONALISTICK\u00dd CHARAKTER FILOZOFICK\u00c9HO DISKURZU V 20. STORO\u010c\u00cd Technologick\u00fd pokrok v dvadsiatom storo\u010d\u00ed z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom pozmenil obraz, ktor\u00fd mal \u010dlovek o sebe samom,ako aj o svojich mo\u017enostiach zasahova\u0165 do","_links":{"self":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/718","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=718"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/718\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":719,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/718\/revisions\/719"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=718"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=718"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=718"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}