{"id":705,"date":"2025-12-30T21:48:00","date_gmt":"2025-12-30T21:48:00","guid":{"rendered":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/?p=705"},"modified":"2026-01-12T21:52:52","modified_gmt":"2026-01-12T21:52:52","slug":"integralna-ekologia","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/2025\/12\/30\/integralna-ekologia\/","title":{"rendered":"INTEGR\u00c1LNA EKOL\u00d3GIA"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT<\/strong>
Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Danc\u00e1k, PhD.<\/p>\n\n\n\n

T\u00c9MA I:<\/strong> INTEGR\u00c1LNA EKOL\u00d3GIA<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

Ekofilozofia predstavuje filozofick\u00fa reflexiu ekologickej situ\u00e1cie \u010dloveka a sveta, ktor\u00e1 prekra\u010duje hranice \u010disto
empirick\u00fdch opisov environment\u00e1lnych probl\u00e9mov a smeruje k ich ontologick\u00fdm, antropologick\u00fdm, etick\u00fdm, politick\u00fdm
aj teologick\u00fdm z\u00e1kladom. Jej v\u00fdchodiskom je presved\u010denie, \u017ee ekologick\u00e1 kr\u00edza nie je len s\u00faborom \u010diastkov\u00fdch por\u00fach
v biosf\u00e9re, ale sympt\u00f3m hlb\u0161ieho naru\u0161enia vz\u0165ahu medzi \u010dlovekom, pr\u00edrodou a zmyslom \u013eudsk\u00e9ho pobytu na Zemi.
Ekofilozofia sk\u00fama nielen to, \u010do sa deje s ekosyst\u00e9mami, ale prim\u00e1rne sa koncentruje na to, pre\u010do sa to deje, \u010do umo\u017enilo
vzniku vedotechnickej mentality, ktor\u00e1, v ktorej sa pr\u00edroda redukuje na z\u00e1sob\u00e1re\u0148 surov\u00edn. Tak\u00fdto sp\u00f4sob uva\u017eovania
odha\u013euje spiritu\u00e1lno-existenci\u00e1lny rozmer, v ktorom ide o obnovu vn\u00edmavosti toho, \u010do presahuje \u013eudsk\u00fa utilit\u00e1rnu per-
spekt\u00edvu, pri\u010dom v duchu knihy Genezis zd\u00f4raz\u0148uje \u00factu, v\u010fa\u010dnos\u0165 a pokoru pred Absol\u00fatnom, ktor\u00e9ho povaha zost\u00e1va
zahalen\u00e1 tajomstvom.
Pojem \u201eintegr\u00e1lna ekol\u00f3gia\u201c sa objavil v diskusi\u00e1ch o morskej biol\u00f3gie v druhej polovici 20. storo\u010dia. T\u00fdmto poj-
mom Hilary Moore ozna\u010dila po\u017eiadavku \u201eroz\u0161\u00edrenia tradi\u010dn\u00fdch vedeck\u00fdch ch\u00e1pan\u00ed ekol\u00f3gie\u201c. K preh\u013abeniu integr\u00e1lneho
uchopenia ekol\u00f3gie v\u00fdznamne prispela Rachel Carson v pr\u00e1ci Tich\u00e1 jar s t\u00e9zou, \u017ee v v pr\u00edrode ni\u010d neexistuje osamote.
N\u00e1sledne rozvinula obraz veget\u00e1cie Zeme ako \u201es\u00fa\u010dasti siete \u017eivota\u201c, v ktorej s\u00fa vz\u0165ahy medzi rastlinami a p\u00f4dou, ako aj
medzi rastlinami a zvieratami \u201eint\u00edmne a nevyhnutn\u00e9\u201c. Hoci jej bezprostredn\u00fdm cie\u013eom bola kritika \u0161k\u00f4d sp\u00f4soben\u00fdch
chemick\u00fdmi pestic\u00eddmi, jadrom jej anal\u00fdzy je kateg\u00f3ria interdependencie ekosyst\u00e9mov\u00fdch prvkov, teda horizont, ktor\u00fd
sa stal v\u00fdznamnou kon\u0161titut\u00edvnou zlo\u017ekou teologick\u00fdch interpret\u00e1ci\u00ed integr\u00e1lnej ekol\u00f3gie.
Do teologickej oblasti vstupuje term\u00edn integr\u00e1lna ekol\u00f3gia koncom 20. storo\u010dia predov\u0161etk\u00fdm prostredn\u00edctvom Leo-
narda Boffa volaj\u00faceho po integr\u00e1lnej ekol\u00f3gii, ktor\u00e1 by dok\u00e1zala po\u010du\u0165 pla\u010d Zeme a spoji\u0165 ho s pla\u010dom chudobn\u00fdch a tak
prekro\u010di\u0165 redukciu ekologickej ot\u00e1zky na \u010disto pr\u00edrodovedn\u00fa problematiku. Boff v kontexte prehlbuj\u00facej sa kr\u00edzy opisuje
rodiacu sa paradigmu postaven\u00fa na novej citlivosti vo\u010di plan\u00e9te ako celku. Holistick\u00fd obrat m\u00e1 z\u00e1rove\u0148 kritick\u00fd rozmer
odmietaj\u00faci modern\u00e9 bin\u00e1rne delenia sveta na materi\u00e1lny a duchovn\u00fd, oddelenie pr\u00edrody a kult\u00fary, \u010dloveka a sveta, rozu-
mu a em\u00f3cie, \u017eeny a mu\u017ea, Boha a sveta. V tomto zmysle je integr\u00e1lna ekol\u00f3gia koncipovan\u00e1 ako protiv\u00e1ha partikulariz\u00e1cie
poznania a ako pokus vytvori\u0165 nov\u00fa alianciu medzi \u013eu\u010fmi a pr\u00edrodou v r\u00e1mci jednej planet\u00e1rnej komunity. Boff svoju
charakteristiku paradigmy rozv\u00edja pomocou pojmov ako celistvos\u0165, rozmanitos\u0165, interdependencia, prepojenos\u0165, zdie\u013ean\u00fd
osud, vz\u0165ahovos\u0165, komplexnos\u0165, tvorivos\u0165, komplementarita, reciprocita, kozmick\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 dobro, entropia, interiorita
a holistick\u00e1 ekologick\u00e1 dispoz\u00edcia. Na rozdiel od analytick\u00e9ho, fragmentuj\u00faceho a diskontinu\u00e1lneho \u0161t\u00fdlu modern\u00e9ho
myslenia presadzuje myslenie holistick\u00e9, ktor\u00e9 vid\u00ed celok nie ako jednoduch\u00fd s\u00fa\u010det \u010dast\u00ed, ale ako organick\u00fa vz\u00e1jomn\u00fa
z\u00e1vislos\u0165 v\u0161etk\u00fdch prvkov.
Rozhoduj\u00faci impulz pre s\u00fa\u010dasn\u00fa teologick\u00fa recepciu integr\u00e1lnej ekol\u00f3gie predstavuje encyklika Laudato Si\u2019 (2015).
P\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek v nej kladie integr\u00e1lnu ekol\u00f3giu do centra reflexie o tom, ako adekv\u00e1tne uchopi\u0165 soci\u00e1lno-ekologick\u00fa
kr\u00edzu v jej celistvosti. \u0160tvrt\u00fa kapitolu uv\u00e1dza: \u201eKe\u010f\u017ee v\u0161etko je \u00fazko spojen\u00e9 a s\u00fa\u010dasn\u00e9 probl\u00e9my si vy\u017eaduj\u00fa poh\u013ead, ktor\u00fd
berie do \u00favahy v\u0161etky aspekty svetovej kr\u00edzy, navrhujem, aby sme sa teraz zastavili a uva\u017eovali o jednotliv\u00fdch prvkoch
integr\u00e1lnej ekol\u00f3gie, ktor\u00e1 obsahuje \u013eudsk\u00e9 i soci\u00e1lne rozmery\u201c (137).
Encyklika neposkytuje defin\u00edciu integr\u00e1lnej ekol\u00f3gie v striktne konceptu\u00e1lnom zmysle, ale na\u010drt\u00e1va r\u00e1mec, v ktorom
sa prepojenos\u0165 a vz\u00e1jomn\u00e1 z\u00e1vislos\u0165 rozpozn\u00e1vaj\u00fa naprie\u010d soci\u00e1lnymi, environment\u00e1lnymi, biologick\u00fdmi, ekonomick\u00fd-
mi, politick\u00fdmi, duchovn\u00fdmi, kult\u00farnymi, vzdel\u00e1vac\u00edmi, vedeck\u00fdmi a technologick\u00fdmi dimenziami reality. Normat\u00edvnym
jadrom integr\u00e1lnej ekol\u00f3gie je integrovan\u00fd pr\u00edstup, ktor\u00fd odmieta ch\u00e1pa\u0165 ekologick\u00fa a soci\u00e1lnu kr\u00edzu ako dva separ\u00e1tne
probl\u00e9my: \u201eNeexistuj\u00fa dve oddelen\u00e9 kr\u00edzy, teda kr\u00edza \u017eivotn\u00e9ho prostredia a kr\u00edza spolo\u010densk\u00e1, ale je len jedna a komplexn\u00e1 spo-
lo\u010densko-environment\u00e1lna kr\u00edza. Smery rie\u0161enia si vy\u017eaduj\u00fa integr\u00e1lny pr\u00edstup v boji proti chudobe, v navr\u00e1ten\u00ed d\u00f4stojnosti vyl\u00fa\u010de-
n\u00fdm osob\u00e1m a v starostlivosti o pr\u00edrodu\u201c (139). Z tohto vypl\u00fdvaj\u00fa metodologick\u00e9 konzekvencie: \u201e\u0160pecializ\u00e1cia, ktor\u00e1 je vlastn\u00e1
technol\u00f3gii, zna\u010dne s\u0165a\u017euje celkov\u00fd poh\u013ead. Fragment\u00e1cia poznania sp\u013a\u0148a svoju funkciu, ke\u010f treba dosiahnu\u0165 konkr\u00e9tne aplik\u00e1cie,
ale \u010dasto vedie k strate zmyslu pre celok a vz\u0165ahy medzi vecami, pre \u0161irok\u00fd horizont a zmysel, ktor\u00fd sa st\u00e1va irelevantn\u00fdm. T\u00e1 ist\u00e1
skuto\u010dnos\u0165 br\u00e1ni h\u013eada\u0165 vhodn\u00e9 cesty na rie\u0161enie t\u00fdch najzlo\u017eitej\u0161\u00edch probl\u00e9mov s\u00fa\u010dasn\u00e9ho sveta, predov\u0161etk\u00fdm t\u00fdch, ktor\u00e9 sa t\u00fd-
kaj\u00fa \u017eivotn\u00e9ho prostredia a chudobn\u00fdch a ktor\u00fdm nemo\u017eno \u010deli\u0165 len z jedn\u00e9ho uhla poh\u013eadu alebo jedn\u00e9ho druhu z\u00e1ujmov. Veda,
ktor\u00e1 chce pon\u00faknu\u0165 odpovede na ve\u013ek\u00e9 ot\u00e1zky, mus\u00ed nevyhnutne bra\u0165 do \u00favahy v\u0161etko, \u010do prinieslo poznanie v in\u00fdch oblastiach
poznania vr\u00e1tane filozofie a soci\u00e1lnej etiky (110). Fragment\u00e1cia a \u0161pecializ\u00e1cia poznania prin\u00e1\u0161a presnos\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 \u010dasto
vedie k strate zmyslu pre celok a vz\u0165ahy medzi vecami. Preto p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek vyz\u00fdva osobitn\u00e9mu sp\u00f4sob pozerania sa na
veci, sp\u00f4sob myslenia, politiku, vzdel\u00e1vanie, \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl a spiritualitu tak, aby spolu vytv\u00e1rali odpor vo\u010di technokratickej
paradigme. Interdisciplinarita sa pritom nech\u00e1pe ako dekorat\u00edvna pluralita, ale ako podmienka porozumenia, kde \u017eiadne
odvetvie vedy ani \u017eiadna forma m\u00fadrosti nem\u00f4\u017ee zosta\u0165 bokom, a to zah\u0155\u0148a aj n\u00e1bo\u017eenstvo a jeho vlastn\u00fd jazyk. T\u00e1to
t\u00e9za m\u00e1 dvojit\u00fd \u00fa\u010dinok. Na jednej strane legitimizuje rast\u00facu pr\u00edtomnos\u0165 teol\u00f3gie v ekologickej diskusii a na druhej stra-
ne kladie na teol\u00f3giu po\u017eiadavku, aby opustila sebesta\u010dn\u00fa uzavretos\u0165 a vst\u00fapila do konkr\u00e9tnych, zdie\u013ean\u00fdch probl\u00e9mov
sveta. Aj preto p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek varuje pred teol\u00f3giou vy\u010derpanou akademick\u00fdmi spormi alebo pred teol\u00f3giou, ktor\u00e1 po-
zoruje \u013eudstvo zo sklenen\u00e9ho z\u00e1mku. Katol\u00edcka cirkev je otvoren\u00e1 dial\u00f3gu s filozofick\u00fdm myslen\u00edm a od teol\u00f3gie po\u017eaduje,
aby rozv\u00edjala prax v prepojen\u00ed s konkr\u00e9tnymi s\u00fa\u010dasn\u00fdmi probl\u00e9mami.<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

LITERAT\u00daRA:<\/p>\n\n\n\n

BOFF, L.: Cry of the Earth, Cry of the Poor. Translated by Philip Berryman. Maryknoll : Orbis Books. 1997.
BRIOLA, L.: The Eucharistic Vision of Laudato Si\u2019: Praise, Conversion, and Integral Ecology. Washington, DC: The Catholic Uni-
versity of America Press, 2023.
CARSON, R.: Silent Spring. Boston : Houghton Mifflin, 2002
FRANTI\u0160EK. Laudato si\u2019. Konferencia biskupov Slovenska, 2015. https:\/\/www.kbs.sk\/obsah\/sekcia\/h\/dokumenty-a-vyhlase-
nia\/p\/dokumenty-papezov\/c\/encyklika-laudato-si (18.5.2025
OJEIFO, O. O.: Integral Ecology as Theology and Ethics of \u201cPlace\u201d.2025.
Religions 16(2025): 659. https:\/\/doi.org\/10.3390\/rel16060659<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLTDr.h.c. prof. PhDr. Pavol Danc\u00e1k, PhD. T\u00c9MA I: INTEGR\u00c1LNA EKOL\u00d3GIA Ekofilozofia predstavuje filozofick\u00fa reflexiu ekologickej situ\u00e1cie \u010dloveka a sveta, ktor\u00e1 prekra\u010duje hranice \u010distoempirick\u00fdch opisov environment\u00e1lnych probl\u00e9mov a smeruje k ich ontologick\u00fdm, antropologick\u00fdm, etick\u00fdm, politick\u00fdmaj teologick\u00fdm z\u00e1kladom.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-705","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-dancak"],"uagb_featured_image_src":{"full":false,"thumbnail":false,"medium":false,"medium_large":false,"large":false,"1536x1536":false,"2048x2048":false,"featured-blog-large":false,"featured-blog-medium":false,"featured":false,"featured-blog-medium-small":false},"uagb_author_info":{"display_name":"Coranic","author_link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/author\/coranic\/"},"uagb_comment_info":0,"uagb_excerpt":"PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLTDr.h.c. prof. PhDr. Pavol Danc\u00e1k, PhD. T\u00c9MA I: INTEGR\u00c1LNA EKOL\u00d3GIA Ekofilozofia predstavuje filozofick\u00fa reflexiu ekologickej situ\u00e1cie \u010dloveka a sveta, ktor\u00e1 prekra\u010duje hranice \u010distoempirick\u00fdch opisov environment\u00e1lnych probl\u00e9mov a smeruje k ich ontologick\u00fdm, antropologick\u00fdm, etick\u00fdm, politick\u00fdmaj teologick\u00fdm z\u00e1kladom.","_links":{"self":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/705","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=705"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/705\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":706,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/705\/revisions\/706"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=705"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=705"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=705"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}