{"id":539,"date":"2022-02-20T19:23:41","date_gmt":"2022-02-20T19:23:41","guid":{"rendered":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/?p=539"},"modified":"2022-02-20T19:23:41","modified_gmt":"2022-02-20T19:23:41","slug":"dokazatelnost-existencie-boha-a-jeho-zjavenia","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/2022\/02\/20\/dokazatelnost-existencie-boha-a-jeho-zjavenia\/","title":{"rendered":"DOK\u00c1ZATE\u013dNOS\u0164 EXISTENCIE BOHA A JEHO ZJAVENIA"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT <\/strong>
doc. ThDr. \u0160tefan Palo\u010dko, PhD. <\/p>\n\n\n\n

T\u00c9MA I:<\/strong> DOK\u00c1ZATE\u013dNOS\u0164 EXISTENCIE BOHA A JEHO ZJAVENIA<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

\u00daVOD: Idey novovekej filozofie <\/strong><\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci v\u00fdvoja novovekej filozofie do\u0161lo k v\u00fdrazn\u00e9mu vplyvu Johna Locka, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u010dloveku sprostredk\u00favaj\u00fa kontakt s realitou a tak jej poznanie v\u00fdlu\u010dne zmysly. Do v\u0161eobecn\u00e9ho presved\u010denia sa za\u010dala dost\u00e1va\u0165 predstava, \u017ee o nemateri\u00e1lnych \u010di pozamateri\u00e1lnych objektoch \u010dlovek nem\u00f4\u017ee vedie\u0165 absol\u00fatne ni\u010d. Pozornos\u0165 sa tak za\u010dala prioritne upriamova\u0165 na materi\u00e1lne skuto\u010dnosti. <\/p>\n\n\n\n

Medzi zakladate\u013eov novovekej filozofie patr\u00ed aj Kant so svojim u\u010den\u00edm, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u010dloveku zabezpe\u010duj\u00fa pr\u00edsun kontaktu s realitou zmysly a \u010dlovek je schopn\u00fd spracov\u00e1va\u0165 tieto zmyslami uchopite\u013en\u00e9 inform\u00e1cie svojim rozumom. \u010co nie je vn\u00edmate\u013en\u00e9 zmyslami, to \u010dlovek nem\u00e1 ako spo\u013eahlivo spozna\u0165. V\u00fdsledkom je, \u017ee veda, ak si chce zachova\u0165 svoj n\u00e1rok na pozn\u00e1vanie skuto\u010dnost\u00ed vo svete, m\u00f4\u017ee sa s\u00fastredi\u0165 v\u00fdlu\u010dne na zmyslami vn\u00edmate\u013en\u00e9 objekty. \u010coko\u013evek nespad\u00e1 do tejto kateg\u00f3rie, mus\u00ed by\u0165 vyk\u00e1zan\u00e9 do oblasti viery a v\u00fdroky o t\u00fdchto objektoch si nem\u00f4\u017eu n\u00e1rokova\u0165 na v\u0161eobecn\u00fa platnos\u0165. <\/p>\n\n\n\n

1. Falo\u0161n\u00e9 pr\u00edstupy k poznaniu Boha \u2013 fideizmus a senzualizmus <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Aj samotn\u00fd Boh spad\u00e1 do kateg\u00f3rie zmyslovo nevn\u00edmate\u013en\u00fdch objektov, a tak je pod\u013ea novovekej filozofie nepoznate\u013en\u00fd. Na z\u00e1klade Lockovej a Kantovej filozofie bol rozum v oblasti metafyziky prakticky \u00faplne odmietnut\u00fd ako ned\u00f4veryhodn\u00fd a jeho \u00falohu prebrala bu\u010f \u010d\u00edra viera v Bo\u017eie slovo alebo nadprirodzen\u00e1 sk\u00fasenos\u0165. Priekopn\u00edkom prv\u00e9ho pr\u00fadu, ktor\u00fd mo\u017eno nazva\u0165 fideizmom, bol \u0161trasbursk\u00fd profesor Bautain (1796-1867). Tento profesor sa vzdal mo\u017enosti, \u017ee by sa dalo \u010disto prirodzen\u00fdm poznan\u00edm d\u00f4js\u0165 k istote o existencii Boha a jeho Zjavenia. Vzdal sa ak\u00e9hoko\u013evek zd\u00f4vod\u0148ovania, pre\u010do prija\u0165 vieru a oddal sa \u010d\u00edremu nezd\u00f4vodnen\u00e9mu prij\u00edmaniu n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch pr\u00e1vd zap\u00edsan\u00fdch v Bo\u017eom slove. <\/p>\n\n\n\n

Popri fideizme sa objavil aj dodnes popul\u00e1rny pr\u00fad senzualizmu, ktor\u00fd ako d\u00f4vod viery zd\u00f4raz\u0148oval nadprirodzen\u00fa sk\u00fasenos\u0165. Aby \u010dlovek mohol prija\u0165 pravdy viery, pod\u013ea tohto smeru mus\u00ed ma\u0165 nejak\u00fd duchovn\u00fd z\u00e1\u017eitok so skuto\u010dn\u00fdm Bohom, mus\u00ed d\u00f4js\u0165 k ak\u00e9musi druhu vn\u00fatorn\u00e9ho osvietenia, ktor\u00e9 sa stane vierohodn\u00fdm z\u00e1kladom pre prij\u00edmanie kres\u0165ansk\u00fdch pr\u00e1vd a \u010dlovek je utvrden\u00fd, \u017ee tieto pravdy skuto\u010dne poch\u00e1dzaj\u00fa od Boha. <\/p>\n\n\n\n

2. U\u010denie Cirkvi o dok\u00e1zate\u013enosti existencie Boha <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tento vplyv senzualizmu si ve\u013emi dobre uvedomovala Cirkev u\u017e v 19. storo\u010d\u00ed, a preto sa na Prvom vatik\u00e1nskom koncile m\u00f4\u017eeme stretn\u00fa\u0165 s autoritat\u00edvnym vyhl\u00e1sen\u00edm, ktor\u00e9 znie takto: \u201eTen, kto tvrd\u00ed, \u017ee bo\u017esk\u00e9 Zjavenie sa vonkaj\u0161\u00edmi znakmi nem\u00f4\u017ee sta\u0165 hodnovern\u00fdm, a preto ono mus\u00ed \u013eud\u00ed poh\u00fdna\u0165 k viere \u010disto vn\u00fatornou sk\u00fasenos\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho alebo osobn\u00fdm vnuknut\u00edm, nech je exkomunikovan\u00fd.\u201c <\/p>\n\n\n\n

Profesor Bautain ako predstavite\u013e fideizmu musel podp\u00edsa\u0165 nieko\u013eko t\u00e9z, ktor\u00e9 mu predlo\u017eila Cirkev a medzi t\u00fdmito t\u00e9zami m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 aj tak\u00e9to tvrdenie: \u201eRozumov\u00e9 usudzovanie m\u00f4\u017ee s istotou dok\u00e1za\u0165 existenciu Boha a jeho nekone\u010dn\u00fa dokonalos\u0165. […] Hoci sa rozum dedi\u010dn\u00fdm hriechom oslabil a zatemnil, predsa mu zostalo dos\u0165 svetla a sily, aby n\u00e1s s istotou viedol k poznaniu existencie Boha a Zjavenia.\u201c Podobn\u00fa t\u00e9zu musel podp\u00edsa\u0165 Bonetty v roku 1855: \u201eRozumov\u00e9 uva\u017eovanie m\u00f4\u017ee s istotou dok\u00e1za\u0165 existenciu Boha.\u201c Napokon aj Prv\u00fd vatik\u00e1nsky koncil sa vyjadruje v s\u00falade <\/p>\n\n\n\n

s Rim 1,20: \u201eSv\u00e4t\u00e1 matka Cirkev sa pevne pridr\u017eiava toho a u\u010d\u00ed: Boha, z\u00e1klad a cie\u013e v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, mo\u017eno s istotou spozna\u0165 zo stvoren\u00fdch vec\u00ed prirodzen\u00fdm svetlom \u013eudsk\u00e9ho rozumu.\u201c Toto u\u010denie Prv\u00fd vatik\u00e1nsky koncil napokon potvrdzuje autoritat\u00edvnym neomyln\u00fdm vyhl\u00e1sen\u00edm: \u201eTen, kto tvrd\u00ed, \u017ee jedin\u00e9ho a prav\u00e9ho Boha n\u00e1\u0161ho Stvorite\u013ea a P\u00e1na, nemo\u017eno prirodzen\u00fdm svetlom \u013eudsk\u00e9ho rozumu pomocou toho, \u010do bolo stvoren\u00e9, s istotou pozna\u0165, nech je exkomunikovan\u00fd.\u201c Mo\u017eno teda skon\u0161tatova\u0165, \u017ee Cirkev n\u00e1stoj\u00ed na tvrden\u00ed, \u017ee existencia Boha je absol\u00fatne ist\u00e1 a k spo\u013eahlivosti tohto poznania \u010dlovek prich\u00e1dza svetlom prirodzen\u00e9ho rozumu. Nie je teda odk\u00e1zan\u00fd na \u010d\u00edru nezd\u00f4vodnen\u00fa vieru, ani na subjekt\u00edvnu senzualistick\u00fa sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00e1 sa rada vyd\u00e1va za objekt\u00edvnu duchovnos\u0165. <\/p>\n\n\n\n

3. U\u010denie Cirkvi o dok\u00e1zate\u013enosti autenticity Bo\u017eieho Zjavenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Samozrejme, \u017ee nejde len o ot\u00e1zku existencie Boha, ale o samotn\u00e9 kres\u0165anstvo ako Bohom zjaven\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. Ak m\u00e1 \u010dlovek odpoveda\u0165 na Bo\u017eie volanie k sp\u00e1se, potrebuje toto volanie spo\u013eahlivo identifikova\u0165 v Bo\u017eom zjaven\u00ed. Nesta\u010d\u00ed teda dok\u00e1za\u0165 len existenciu Boha, ale aj spo\u013eahlivos\u0165 a autentickos\u0165 Bo\u017eieho zjavenia. Preto p\u00e1pe\u017e Pius IX. v encyklike Qui pluribus hovor\u00ed: \u201eAby \u013eudsk\u00fd rozum v takej v\u00e1\u017enej veci nebol oklaman\u00fd a nezabl\u00fadil, skuto\u010dnos\u0165 Bo\u017eieho zjavenia mus\u00ed d\u00f4kladne presk\u00fama\u0165; t\u00fdm nadobudne istotu, \u017ee Boh prehovoril a preuk\u00e1\u017ee mu rozumn\u00fa bohoslu\u017ebu. […] M\u00e1me napor\u00fadzi obdivuhodn\u00e9 a \u017eiariv\u00e9 d\u00f4kazy, ktor\u00fdmi mus\u00ed by\u0165 \u013eudsk\u00fd rozum dokonale presved\u010den\u00fd, \u017ee Kristovo n\u00e1bo\u017eenstvo je bo\u017esk\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Z t\u00fdchto vyjadren\u00ed m\u00f4\u017eeme jasne vybada\u0165, \u017ee pri h\u013eadan\u00ed Boha a jeho Zjavenia nevyhnutne v poriadku postupnosti m\u00e1 na za\u010diatku st\u00e1\u0165 rozum so svojimi logick\u00fdmi dedukciami. Z\u00e1kladn\u00fdmi rozumov\u00fdmi met\u00f3dami s\u00fa princ\u00edp sporu a vyl\u00fa\u010denie tretej mo\u017enosti, ktor\u00e9 s\u00fa schopn\u00e9 zabezpe\u010di\u0165 objekt\u00edvne pravdiv\u00e9 premisy pre \u010fal\u0161ie apodiktick\u00e9 z\u00e1very. V\u010faka nim mo\u017eno pod\u013ea u\u010denia Cirkvi spo\u013eahlivo a s \u00faplnou istotou d\u00f4js\u0165 k existencii Boha ako aj k potvrdeniu autentickosti jeho konkr\u00e9tneho Zjavenia, ktor\u00e9 je toto\u017en\u00e9 s kres\u0165ansk\u00fdm n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm u\u010den\u00edm. Ke\u010f sa rozum dop\u00e1tra k tomu, \u017ee Boh prehovoril, obsah Bo\u017eieho slova u\u017e svetlom prirodzen\u00e9ho rozumu nem\u00f4\u017ee overi\u0165, ke\u010f\u017ee ide o nadprirodzen\u00e9 pravdy. Ke\u010f sa teda \u010dlovek stretne s Bo\u017e\u00edm slovom, ktor\u00e9ho autentickos\u0165 si rozumom overil, \u010falej sa nech\u00e1va vies\u0165 u\u017e len vierou v pravdivos\u0165 tohto slova.<\/p>\n\n\n\n

NA\u0160A \u00daLOHA: <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Pozn\u00e1va\u0165 \u00faskalia novovekej filozofie, ktor\u00e9 popieraj\u00fa u\u010denie Cirkvi a odha\u013eovanie dodnes popul\u00e1rneho vplyvu fideizmu a senzualizmu na praktick\u00fd kres\u0165ansk\u00fd \u017eivot. Utvrdzovanie sa v prij\u00edman\u00ed existencie Boha a jeho prav\u00e9ho Zjavenia na z\u00e1klade d\u00f4kazov.<\/p>\n\n\n\n

\u00daLOHA CIRKVI: <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Podpora kvalitnej filozofie v intenci\u00e1ch nad\u010dasov\u00fdch v\u00fdrokov Prv\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu. Budovanie fundamentalnej teol\u00f3gie na autentick\u00fdch filozofick\u00fdch princ\u00edpoch, ke\u010f\u017ee ide o zd\u00f4vodnenie pravdivosti v\u0161etk\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch teologick\u00fdch disciipl\u00edn.<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

LITERAT\u00daRA: <\/strong><\/p>\n\n\n\n

DEI FILIUS, Dogmatick\u00e1 kon\u0161tit\u00facia Prv\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu o katol\u00edckej viere. In: NEUNER, J. \u2013 ROSS, H. (ed.): Viera Cirkvi v \u00faradn\u00fdch dokumentoch jej magist\u00e9ria. <\/em>Trnava: Dobr\u00e1 kniha, 1995.<\/p>\n\n\n\n

FUCHS, J.: P\u0159edpoklady nerelativizovan\u00e9 etiky. <\/em>Praha: Krystal OP, 2007.<\/p>\n\n\n\n

PIUS IX.: encyklika Qui pluribus. In: NEUNER, J. \u2013 ROSS, H. (ed.): Viera Cirkvi v \u00faradn\u00fdch dokumentoch jej magist\u00e9ria. <\/em>Trnava: Dobr\u00e1 kniha, 1995.<\/p>\n\n\n\n

T\u00c9ZY PODP\u00cdSAN\u00c9 BAUTAINOM (1840), 1,6. In: NEUNER, J. \u2013 ROSS, H. (ed.): Viera Cirkvi v \u00faradn\u00fdch dokumentoch jej magist\u00e9ria. <\/em>Trnava : Dobr\u00e1 kniha, 1995.<\/p>\n\n\n\n

T\u00c9ZY PODP\u00cdSAN\u00c9 BONETTYM (1855), 2. In: NEUNER, J. \u2013 ROSS, H. (ed.): Viera Cirkvi v \u00faradn\u00fdch dokumentoch jej magist\u00e9ria. <\/em>Trnava: Dobr\u00e1 kniha, 1995.<\/p>\n\n\n\n

\u0160OKA, S.: \u00davod do dej\u00edn filozofie \u2013 Novovek. <\/em>Ko\u0161ice: 1992.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT doc. ThDr. \u0160tefan Palo\u010dko, PhD.  T\u00c9MA I: DOK\u00c1ZATE\u013dNOS\u0164 EXISTENCIE BOHA A JEHO ZJAVENIA \u00daVOD: Idey novovekej filozofie  V r\u00e1mci v\u00fdvoja novovekej filozofie do\u0161lo k v\u00fdrazn\u00e9mu vplyvu Johna Locka, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u010dloveku sprostredk\u00favaj\u00fa kontakt s realitou a<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6],"tags":[],"class_list":["post-539","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-palocko"],"uagb_featured_image_src":{"full":false,"thumbnail":false,"medium":false,"medium_large":false,"large":false,"1536x1536":false,"2048x2048":false,"featured-blog-large":false,"featured-blog-medium":false,"featured":false,"featured-blog-medium-small":false},"uagb_author_info":{"display_name":"RobertMacej","author_link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/author\/robertmacej\/"},"uagb_comment_info":0,"uagb_excerpt":"PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT doc. ThDr. \u0160tefan Palo\u010dko, PhD.  T\u00c9MA I: DOK\u00c1ZATE\u013dNOS\u0164 EXISTENCIE BOHA A JEHO ZJAVENIA \u00daVOD: Idey novovekej filozofie  V r\u00e1mci v\u00fdvoja novovekej filozofie do\u0161lo k v\u00fdrazn\u00e9mu vplyvu Johna Locka, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u010dloveku sprostredk\u00favaj\u00fa kontakt s realitou a","_links":{"self":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/539","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=539"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/539\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":540,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/539\/revisions\/540"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=539"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=539"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=539"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}