{"id":528,"date":"2022-02-20T19:12:52","date_gmt":"2022-02-20T19:12:52","guid":{"rendered":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/?p=528"},"modified":"2022-02-20T19:12:53","modified_gmt":"2022-02-20T19:12:53","slug":"socialne-priatelstvo-najdenie-spravnej-rovnovahy-medzi-dvojakou-moralnou-povinnostou-chranit-prava-vlastnych-obyvatelov-a-zarucit-pomoc-a-prijatie-migrantov","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/2022\/02\/20\/socialne-priatelstvo-najdenie-spravnej-rovnovahy-medzi-dvojakou-moralnou-povinnostou-chranit-prava-vlastnych-obyvatelov-a-zarucit-pomoc-a-prijatie-migrantov\/","title":{"rendered":"SOCI\u00c1LNE PRIATE\u013dSTVO \u2013 N\u00c1JDENIE SPR\u00c1VNEJ ROVNOV\u00c1HY MEDZI DVOJAKOU MOR\u00c1LNOU POVINNOS\u0164OU: CHR\u00c1NI\u0164 PR\u00c1VA VLASTN\u00ddCH OBYVATE\u013dOV A ZARU\u010cI\u0164 POMOC A PRIJATIE MIGRANTOV"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT <\/strong>
prof. ThDr. Marek Petro, PhD. <\/p>\n\n\n\n

PREDMET: <\/strong>\u0160peci\u00e1lna mor\u00e1lna teol\u00f3gia \u2013 Soci\u00e1lna n\u00e1uka Cirkvi (ot\u00e1zky sp\u00e4t\u00e9 najm\u00e4 so 7. a 8. prik\u00e1zan\u00edm Dekal\u00f3gu) 
T\u00c9MA III:<\/strong> SOCI\u00c1LNE PRIATE\u013dSTVO \u2013 N\u00c1JDENIE SPR\u00c1VNEJ ROVNOV\u00c1HY MEDZI DVOJAKOU MOR\u00c1LNOU POVINNOS\u0164OU: CHR\u00c1NI\u0164 PR\u00c1VA VLASTN\u00ddCH OBYVATE\u013dOV A ZARU\u010cI\u0164 POMOC A PRIJATIE MIGRANTOV<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

\u00daVOD: Encyklika Sv\u00e4t\u00e9ho Otca Franti\u0161ka <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Fratelli tutti <\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Encyklika m\u00e1 z\u00e1mer podpori\u0165 t\u00fa\u017ebu cel\u00e9ho sveta po bratstve a priate\u013estve uprostred spolo\u010dnosti \u2013 tzv. \u201esoci\u00e1lnom priate\u013estve\u201c. V pozad\u00ed je pand\u00e9mia COVID-19, ktor\u00e1 \u2013 ako prezr\u00e1dza p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek \u2013 \u201evtrhla ne\u010dakane, pr\u00e1ve ke\u010f som p\u00edsal tento list\u201c. Av\u0161ak glob\u00e1lna zdravotn\u00e1 kr\u00edzov\u00e1 situ\u00e1cia uk\u00e1zala, \u017ee \u201enikto sa nezachr\u00e1ni s\u00e1m\u201c, a \u017ee skuto\u010dne nastal \u010das \u201esn\u00edva\u0165 ako jedno \u013eudstvo\u201c, v ktorom sme \u201ev\u0161etci bratmi\u201c (7-8). <\/p>\n\n\n\n

V prvej z \u00f4smich kapitol, ktor\u00e1 m\u00e1 n\u00e1zov \u201eTiene uzavret\u00e9ho sveta\u201c<\/em><\/strong>, sa dokument pozastavuje nad mnoh\u00fdmi pokrivenos\u0165ami s\u00fa\u010dasnej doby: manipul\u00e1cia a deform\u00e1cia pojmov ako demokracia, sloboda, spravodlivos\u0165; egoizmus a nez\u00e1ujem o spolo\u010dn\u00e9 dobro; prevaha trhovej logiky zalo\u017eenej na zisku a kult\u00fara skartovania; nezamestnanos\u0165, rasizmus, chudoba; nerovnos\u0165 v pr\u00e1vach a ich aber\u00e1cie ako otroctvo, obchodovanie s \u013eu\u010fmi, \u017eeny zneucten\u00e9 a potom n\u00faten\u00e9 na potrat, \u010di obchodovanie s org\u00e1nmi (10-24). Ide o glob\u00e1lne probl\u00e9my, ktor\u00e9 vy\u017eaduj\u00fa glob\u00e1lne reagova\u0165, zd\u00f4raz\u0148uje p\u00e1pe\u017e a dv\u00edha varovn\u00fd prst proti \u201ekult\u00fare m\u00farov\u201c, ktor\u00e1 napom\u00e1ha mafi\u00e1m profituj\u00facim zo strachu a osamelosti (27-28). <\/p>\n\n\n\n

Na mnoh\u00e9 tieto tiene v\u0161ak encyklika odpoved\u00e1 \u017eiariv\u00fdm pr\u00edkladom Dobr\u00e9ho Samarit\u00e1na, ktor\u00e9mu je venovan\u00e1 druh\u00e1 kapitola \u201eCudzinec na ceste\u201c<\/em>. V nej Sv\u00e4t\u00fd Otec zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee v chorej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 sa ot\u00e1\u010da chrbtom k bolesti, a ktor\u00e1 je \u201enegramotn\u00e1\u201c v starostlivosti o slab\u00fdch a zranite\u013en\u00fdch (64-65), sme v\u0161etci povolan\u00ed sta\u0165 sa bl\u00ed\u017enymi tomu druh\u00e9mu (81), prekonaj\u00fac predsudky a osobn\u00e9 z\u00e1ujmy. V skuto\u010dnosti sme v\u0161etci spoluzodpovedn\u00ed za budovanie spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 by vedela za\u010dleni\u0165, integrova\u0165 a pozdvihn\u00fa\u0165 toho, kto trp\u00ed (77). L\u00e1ska buduje mosty a my \u201esme stvoren\u00ed pre l\u00e1sku\u201c (88), dod\u00e1va p\u00e1pe\u017e a vyz\u00fdva obzvl\u00e1\u0161\u0165 kres\u0165anov, aby rozpozn\u00e1vali Krista v tv\u00e1ri ka\u017ed\u00e9ho vyl\u00fa\u010den\u00e9ho \u010dloveka (85). <\/p>\n\n\n\n

Princ\u00edp schopnosti milova\u0165 pod\u013ea \u201euniverz\u00e1lneho rozmeru\u201c (83) sa preber\u00e1 aj v tretej kapitole \u201ePremyslie\u0165 a vytv\u00e1ra\u0165 otvoren\u00fd svet\u201c<\/em>: v nej p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek vyz\u00fdva \u201evyjs\u0165 zo seba sam\u00fdch\u201c, aby sme nach\u00e1dzali v druh\u00fdch bytostn\u00fd rast (88) t\u00fdm, \u017ee sa otvor\u00edme bl\u00ed\u017enemu v dynamike l\u00e1sky (caritas), ktor\u00e1 n\u00e1s nasmer\u00fava k \u201euniverz\u00e1lnemu spolo\u010denstvu\u201c (95). <\/p>\n\n\n\n

V kone\u010dnom d\u00f4sledku \u2013 ako pripom\u00edna encyklika \u2013 duchovn\u00e1 v\u00fd\u0161ka \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota je ur\u010dovan\u00e1 l\u00e1skou, ktor\u00e1 n\u00e1s vedie h\u013eada\u0165 to, \u010do je lep\u0161ie pre \u017eivot druh\u00e9ho (92-93). Zmysel pre solidaritu a bratstvo sa rod\u00ed v rodin\u00e1ch, ktor\u00e9 treba chr\u00e1ni\u0165 a ma\u0165 ich v \u00facte v ich \u201eprim\u00e1rnej a nezastupite\u013enej v\u00fdchovnej misii\u201c (114). <\/p>\n\n\n\n

Pr\u00e1vo na d\u00f4stojn\u00fd \u017eivot nem\u00f4\u017ee by\u0165 nikomu upieran\u00fd, potvrdzuje \u010falej Sv\u00e4t\u00fd Otec, a ke\u010f\u017ee pr\u00e1va presahuj\u00fa hranice kraj\u00edn, nikto nem\u00f4\u017ee zosta\u0165 vyl\u00fa\u010den\u00fd, bez oh\u013eadu na to, kde sa narodil (121). V tejto optike p\u00e1pe\u017e \u017eiada tie\u017e myslie\u0165 na \u201eetiku medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov\u201c (126), preto\u017ee ka\u017ed\u00e1 krajina patr\u00ed aj cudzincovi a zdroje ur\u010dit\u00e9ho \u00fazemia sa nem\u00f4\u017eu upiera\u0165 tomu, kto je v n\u00fadzi a poch\u00e1dza z in\u00e9ho miesta. Prirodzen\u00e9 pr\u00e1vo na s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo bude teda pod\u013ea princ\u00edpu v\u0161eobecn\u00e9ho ur\u010denia stvoren\u00fdch dobier a\u017e druhorad\u00e9 (120). \u0160pecifick\u00fd d\u00f4raz kladie Encyklika aj na ot\u00e1zku zahrani\u010dn\u00e9ho dlhu: pri re\u0161pektovan\u00ed princ\u00edpu, \u017ee dlh treba splati\u0165, je v\u0161ak \u017eiad\u00face, aby t\u00fdm nebol ohrozen\u00fd v\u00fdvoj a ob\u017eiva najchudobnej\u0161\u00edch kraj\u00edn (126). <\/p>\n\n\n\n

T\u00e9me migr\u00e1cie je venovan\u00e1 \u010das\u0165 druhej a cel\u00e1 \u0161tvrt\u00e1 kapitola \u201eSrdce otvoren\u00e9 cel\u00e9mu svetu\u201c<\/em><\/strong>: migrantov s ich \u201edor\u00e1\u0148an\u00fdmi \u017eivotmi\u201c (37), na \u00fateku pred vojnami a prenasledovaniami, pr\u00edrodn\u00fdmi pohromami, bezoh\u013eadn\u00fdmi obchodn\u00edkmi s \u013eu\u010fmi, odtrhnut\u00ed od svojich p\u00f4vodn\u00fdch komun\u00edt, treba prij\u00edma\u0165, chr\u00e1ni\u0165, podporova\u0165 a integrova\u0165. V prij\u00edmaj\u00facich krajin\u00e1ch bude spr\u00e1vnou rovnov\u00e1hou vyv\u00e1\u017eenie medzi ochranou pr\u00e1v ob\u010danov a zaru\u010den\u00edm prijatia a pomoci migrantom (38-40). <\/p>\n\n\n\n

Konkr\u00e9tnej\u0161ie p\u00e1pe\u017e uv\u00e1dza niektor\u00e9 \u201enevyhnutn\u00e9 odpovede\u201c, predov\u0161etk\u00fdm pre t\u00fdch, ktor\u00ed utekaj\u00fa pred \u201ev\u00e1\u017enymi humanit\u00e1rnymi kr\u00edzami\u201c: zv\u00fd\u0161enie a zjednodu\u0161enie ude\u013eovania v\u00edz; otvorenie humanit\u00e1rnych koridorov; zabezpe\u010denie b\u00fdvania, bezpe\u010dnosti a z\u00e1kladn\u00fdch slu\u017eieb; pon\u00faknutie mo\u017enost\u00ed pr\u00e1ce a vzdel\u00e1vania; podporovanie sce\u013eovania rod\u00edn; ochrana malolet\u00fdch; zaru\u010denie n\u00e1bo\u017eenskej slobody. To, \u010do sa \u017eiada predov\u0161etk\u00fdm \u2013 ako \u010d\u00edtame v dokumente \u2013 je glob\u00e1lne spravovanie (governance) <\/em>migr\u00e1cie, ktor\u00e9 v mene solid\u00e1rneho rozvoja v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodov rozbehne dlhodob\u00e9 projekty id\u00face nad r\u00e1mec jednotliv\u00fdch kr\u00edzov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed (129-132).<\/p>\n\n\n\n

T\u00e9ma piatej kapitoly je \u201eLep\u0161ia politika\u201c<\/em><\/strong>, teda t\u00e1, ktor\u00e1 predstavuje jednu z najcennej\u0161\u00edch foriem dobro\u010dinnej l\u00e1sky, preto\u017ee sa kladie do slu\u017eby spolo\u010dn\u00e9mu dobru (180) a pozn\u00e1 d\u00f4le\u017eitos\u0165 \u013eudu ch\u00e1pan\u00e9ho ako otvoren\u00e1 kateg\u00f3ria, s ochotou k stretnutiu a dial\u00f3gu (160). Toto je ten \u201epopularizmus\u201c, ak\u00fd nazna\u010duje p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek, a ktor\u00fd je v kontraste s \u201epopulizmom\u201c, ktor\u00fd ignoruje legitimitu pojmu \u201e\u013eud\u201c, ke\u010f sa sna\u017e\u00ed z\u00edska\u0165 jeho s\u00fahlas \u00fa\u010delovo pre vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy (159). Tou lep\u0161ou politikou je v\u0161ak tie\u017e t\u00e1, ktor\u00e1 chr\u00e1ni pr\u00e1cu, \u201eneod\u0148ate\u013en\u00fd rozmer spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota\u201c a sna\u017e\u00ed sa zabezpe\u010di\u0165 v\u0161etk\u00fdm mo\u017enos\u0165 rozv\u00edja\u0165 svoje schopnosti (162).<\/p>\n\n\n\n

Opravdiv\u00e1 strat\u00e9gia boja proti chudobe sa pod\u013ea slov encykliky nezameriava iba na zni\u017eovanie po\u010dtu \u013eud\u00ed v biede, ale sk\u00f4r na ich podporu v duchu solidarity a subsidiarity (187). \u00dalohou politiky je okrem toho n\u00e1js\u0165 rie\u0161enie na v\u0161etko to, \u010do \u00fato\u010d\u00ed na z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, ako je soci\u00e1lne vyl\u00fa\u010denie; obchodovanie s org\u00e1nmi, zbra\u0148ami a drogami; sexu\u00e1lne vykoris\u0165ovanie; otrock\u00e1 pr\u00e1ca; terorizmus a organizovan\u00fd zlo\u010din. P\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek d\u00f4razne vyz\u00fdva k definit\u00edvnemu skoncovaniu s obchodovan\u00edm s \u013eu\u010fmi, ktor\u00e9 je \u201ehanbou \u013eudstva\u201c a k odstr\u00e1neniu hladu v jeho \u201ezlo\u010dinnosti\u201c, nako\u013eko v\u00fd\u017eiva je \u201eneod\u0148ate\u013en\u00e9 pr\u00e1vo\u201c (188-189).<\/p>\n\n\n\n

Politika ak\u00fa potrebujeme, zd\u00f4raz\u0148uje p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek, sa s\u00fastre\u010fuje na \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 a nie je podriaden\u00e1 finan\u010dn\u00edctvu, preto\u017ee \u201esamotn\u00fd trh v\u0161etko nevyrie\u0161i\u201c: uk\u00e1zali to \u201ekrvipreliatia\u201c sp\u00f4soben\u00e9 finan\u010dn\u00fdmi \u0161pekul\u00e1ciami (168). Osobitn\u00fd v\u00fdznam teda zauj\u00edmaj\u00fa \u013eudov\u00e9 hnutia: skuto\u010dn\u00e9 \u201epr\u00fady mor\u00e1lnej energie\u201c, tieto musia by\u0165 koordinovane zapojen\u00e9 do spolo\u010dnosti. Takto \u2013 p\u00ed\u0161e Sv\u00e4t\u00fd Otec \u2013 sa m\u00f4\u017ee prejs\u0165 od politiky \u201esmerom\u201c k chudobn\u00fdch k politike \u201es\u201c chudobn\u00fdmi a vlastnej chudobn\u00fdm (169). \u010eal\u0161ie o\u010dak\u00e1vanie predstaven\u00e9 v encyklike sa t\u00fdka reformy OSN: naproti prevahe ekonomick\u00e9ho rozmeru bude v skuto\u010dnosti \u00falohou OSN da\u0165 realiz\u00e1ciu pojmu \u201erodiny n\u00e1rodov\u201c pr\u00e1cou pre spolo\u010dn\u00e9 dobro vykore\u0148ovan\u00edm chudoby a ochranou \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Ne\u00fanavne sa opieraj\u00fac o \u201evyjedn\u00e1vanie, dobr\u00e9 \u00faradovanie a arbitr\u00e1\u017e\u201c mus\u00ed OSN podporova\u0165 silu pr\u00e1va nad pr\u00e1vom sily (173-175).<\/p>\n\n\n\n

V \u0161iestej kapitole \u201eDial\u00f3g a soci\u00e1lne priate\u013estvo\u201c <\/em><\/strong>vystupuje okrem in\u00e9ho pon\u00edmanie \u017eivota ako \u201eumenia stretnutia\u201c so v\u0161etk\u00fdmi, aj s perif\u00e9riami sveta a s p\u00f4vodn\u00fdmi n\u00e1rodmi, preto\u017ee \u201eod v\u0161etk\u00fdch sa nie\u010do d\u00e1 nau\u010di\u0165 a nikto nie je neu\u017eito\u010dn\u00fd\u201c (215). Osobitne potom p\u00e1pe\u017e poukazuje na \u201ez\u00e1zrak v\u013e\u00fadnosti\u201c, postoja, ktor\u00fd treba nanovo uvies\u0165 do \u017eivota, preto\u017ee je \u201ehviezdou v temnote\u201c a \u201evymanen\u00edm sa z krutosti, \u00fazkosti a roztr\u017eitej naliehavosti\u201c prevl\u00e1daj\u00facej v s\u00fa\u010dasnej dobe (222-224).<\/p>\n\n\n\n

Kapitola siedma s n\u00e1zvom \u201eCesty nov\u00e9ho stretnutia\u201c <\/em><\/strong>sa zam\u00fd\u0161\u013ea nad hodnotou a podporou mieru. P\u00e1pe\u017e zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee mier je \u201eproakt\u00edvny\u201c a zameriava sa na formovanie spolo\u010dnosti zalo\u017eenej na slu\u017ebe druh\u00fdm a na presadzovan\u00ed zmierenia a vz\u00e1jomn\u00e9ho rozvoja. Mier je \u201eremeslo\u201c, v ktorom ka\u017ed\u00fd mus\u00ed kona\u0165 svoju \u010das\u0165, a ktor\u00e9ho \u00faloha nikdy nekon\u010d\u00ed (227-232). Ako \u010d\u00edtame v encyklike, s pokojom je spojen\u00e9 odpustenie: mus\u00edme milova\u0165 v\u0161etk\u00fdch bez v\u00fdnimky, ale milova\u0165 utl\u00e1\u010date\u013ea znamen\u00e1 pom\u00e1ha\u0165 mu sa zmeni\u0165 a nedovoli\u0165 mu, aby na\u010falej utl\u00e1\u010dal svojho bl\u00ed\u017eneho (241-242). Odpustenie neznamen\u00e1 beztrestnos\u0165, ale spravodlivos\u0165 a pam\u00e4\u0165, preto\u017ee odpusti\u0165 neznamen\u00e1 zabudn\u00fa\u0165, ale zrieknu\u0165 sa de\u0161trukt\u00edvnej sily zla a pomsty. Nikdy nezabudnite na hr\u00f4zy, ako holokaust (\u0161oa), at\u00f3mov\u00e9 bombardovania Hiro\u0161imy a Nagasaki, perzek\u00facie a etnick\u00e9 masakre \u2013 vyz\u00fdva \u010falej p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek. Je potrebn\u00e9 si ich v\u017edy a nanovo pripom\u00edna\u0165, aby sme neznecitliveli a udr\u017eiavali si plame\u0148 kolekt\u00edvneho svedomia. A je tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9 pam\u00e4ta\u0165 na dobro. (246-252)<\/p>\n\n\n\n

\u010cas\u0165 siedmej kapitoly sa potom pozastavuje nad vojnou: vojna ako \u201eneust\u00e1la hrozba\u201c predstavuje \u201epopretie v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1v\u201c, \u201ezlyhanie politiky a \u013eudskosti\u201c, \u201ehanebn\u00e9 podvolenie sa sil\u00e1m zla\u201c. Okrem toho kv\u00f4li jadrov\u00fdm, chemick\u00fdm a biologick\u00fdm zbraniam, ktor\u00e9 zasahuj\u00fa mnoh\u00fdch nevinn\u00fdch civilistov, u\u017e dnes nemo\u017eno uva\u017eova\u0165, tak ako v minulosti, o mo\u017enej \u201espravodlivej vojne\u201c, ale mus\u00edme d\u00f4razne vyslovi\u0165: \u201eU\u017e \u017eiadna vojna!\u201c. \u00dapln\u00e9 odstr\u00e1nenie jadrov\u00fdch zbran\u00ed je \u201emor\u00e1lnym a humanit\u00e1rnym imperat\u00edvom\u201c; nech sa rad\u0161ej \u2013 ako navrhuje Sv\u00e4t\u00fd Otec \u2013 zalo\u017e\u00ed z pe\u0148az\u00ed na zbrojenie svetov\u00fd fond na odstr\u00e1nenie hladu (255-262). Rovnako jasn\u00fd postoj vyjadruje p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek oh\u013eadom trestu smrti: je nepr\u00edpustn\u00fd a mus\u00ed sa zru\u0161i\u0165 na celom svete. Ako p\u00ed\u0161e, ani \u201evrah nestr\u00e1ca svoju d\u00f4stojnos\u0165 \u013eudskej osoby, Boh je toho z\u00e1rukou\u201c (263-269). Sv\u00e4t\u00fd Otec z\u00e1rove\u0148 zd\u00f4raz\u0148uje potrebu re\u0161pektova\u0165 \u201eposv\u00e4tnos\u0165 \u017eivota\u201c (283) tam, kde sa dnes \u201eur\u010dit\u00e9 \u010dasti \u013eudstva zdaj\u00fa ako obetovate\u013en\u00e9\u201c, ako s\u00fa nenaroden\u00ed, chudobn\u00ed, zdravotne postihnut\u00ed, star\u00ed \u013eudia (18).<\/p>\n\n\n\n

V \u00f4smej a poslednej kapitole sa p\u00e1pe\u017e venuje t\u00e9me \u201eN\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 v slu\u017eb\u00e1ch bratstva vo svete\u201c <\/em>a pripom\u00edna, \u017ee terorizmus nemo\u017eno pripisova\u0165 n\u00e1bo\u017eenstvu, ale chybn\u00fdm interpret\u00e1ci\u00e1m n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch textov, ako aj politik\u00e1m hladu, chudoby, nespravodlivosti a \u00fatlaku (282-283). Cesta pokoja medzi n\u00e1bo\u017eenstvami je teda mo\u017en\u00e1; preto je potrebn\u00e9 zaru\u010di\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu, z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1vo pre v\u0161etk\u00fdch veriacich (279). Osobitn\u00e9 zamyslenie prin\u00e1\u0161a encyklika nad \u00falohou Cirkvi: t\u00e1 neobmedzuje svoje poslanie na oblas\u0165 s\u00fakromia, a hoci sa neanga\u017euje politicky, nevzd\u00e1va sa politick\u00e9ho rozmeru existencie, pozornosti oh\u013eadom spolo\u010dn\u00e9ho dobra a starostlivosti o integr\u00e1lny \u013eudsk\u00fd rozvoj, pod\u013ea evanjeliov\u00fdch z\u00e1sad (276-278).1 <\/sup><\/p>\n\n\n\n

1 <\/sup>Zdroj: https:\/\/www.vaticannews.va\/sk\/papez\/news\/2020-10\/nova-encyklika-papeza-frantiska-fratelli-tutti-strucny-obsah.html. <\/p>\n\n\n\n

NA\u0160A \u00daLOHA: <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Bratstvo a soci\u00e1lne priate\u013estvo \u2013 soci\u00e1lna spravodlivos\u0165. To s\u00fa cesty na vytvorenie lep\u0161ieho, spravodlivej\u0161ieho a pokojnej\u0161ieho sveta spolo\u010dn\u00fdm \u00fasil\u00edm v\u0161etk\u00fdch, tak ako to na\u010drt\u00e1va p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek vo svojej novej encyklike. D\u00f4razn\u00e9 \u201enie\u201c hovor\u00ed vojne a globaliz\u00e1cii \u013eahostajnosti \u2013 v tom tkvie i na\u0161a \u00faloha. <\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

LITERAT\u00daRA: <\/strong><\/p>\n\n\n\n

FRANTI\u0160EK: Encyklika FRATELLI TUTTI o bratstve a soci\u00e1lnom priat\u013estve. <\/em>In: https:\/\/www.kbs.sk\/obsah\/sekcia\/h\/dokumenty-a-vyhlasenia\/p\/dokumenty-papezov\/c\/encyklika-fratelii-tutti. <\/p>\n\n\n\n

Dokument o \u013eudskom bratstve pre mier a spolu\u017eitie vo svete. <\/em>In: https:\/\/www.kbs.sk\/obsah\/sekcia\/h\/dokumenty-a-vyhlasenia\/p\/dokumenty-papezov\/c\/dokument-o-ludskom-bratstve. <\/p>\n\n\n\n

PETRO, M.: Mravn\u00fd poriadok soci\u00e1lneho hospod\u00e1rstva. In: Roczniki Wydzialu nauk prawnych i ekonomicznych KUL : ekonomia. <\/em>Tom 4, zeszyt 2 (2008). s. 93 \u2013 105. <\/p>\n\n\n\n

PETRO, M.: Soci\u00e1lna spravodlivos\u0165 v u\u010den\u00ed katol\u00edckej cirkvi a jej pr\u00ednos pre ekomick\u00fd rozvoj spolo\u010dnosti. In: Roczniki Wydzialu nauk prawnych i ekonomicznych KUL : ekonomia. <\/em>Tom 2, zeszyt 2 (2006). s. 202 \u2013 220. <\/p>\n\n\n\n

PETRO, M. \u2013 CZYRKA, K.: Przemiany kulturowe i religijne w kontekscie proces\u00f3w migracyjnych w Europie [print]. In: Acta educationis 2016 <\/em>[print]. Krakov: Wydawnictwo AVALON, 2018. s. 22 \u2013 34. <\/p>\n\n\n\n

\u0160OLT\u00c9S, R: Mor\u00e1lne a psychologick\u00e9 z\u00e1klady pravicovej a \u013eavicovej politiky [print]. In: Disputationes quodlibetales <\/em>[print] : d\u00f4stojnos\u0165 \u010dloveka \u2013 trad\u00edcia a s\u00fa\u010dasnos\u0165<\/em>. Pre\u0161ov: Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta, 2018. s. 84 \u2013 96. <\/p>\n\n\n\n

\u0160OLT\u00c9S, R: Politika a etika v \u017eivote kres\u0165ana : politick\u00e9 a ekonomick\u00e9 syst\u00e9my v reflexii kres\u0165anskej soci\u00e1lnej etiky. <\/em>1. vyd. Pre\u0161ov: Pre\u0161ovsk\u00e1 univerzita v Pre\u0161ove, Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta, 2017. <\/p>\n\n\n\n

\u0160OLT\u00c9S, R: Soci\u00e1lno-etick\u00e9 probl\u00e9my v ekonomike Z\u00e1padu v reflexii p\u00e1pe\u017ea Franti\u0161ka [elektronick\u00fd dokument]. In: Collectanea lectionum theologicarum XI. <\/em>U\u017ehorod: Patent, 2020. s. 90 \u2013 108. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT prof. ThDr. Marek Petro, PhD.  PREDMET: \u0160peci\u00e1lna mor\u00e1lna teol\u00f3gia \u2013 Soci\u00e1lna n\u00e1uka Cirkvi (ot\u00e1zky sp\u00e4t\u00e9 najm\u00e4 so 7. a 8. prik\u00e1zan\u00edm Dekal\u00f3gu) T\u00c9MA III: SOCI\u00c1LNE PRIATE\u013dSTVO \u2013 N\u00c1JDENIE SPR\u00c1VNEJ ROVNOV\u00c1HY MEDZI DVOJAKOU MOR\u00c1LNOU POVINNOS\u0164OU: CHR\u00c1NI\u0164 PR\u00c1VA VLASTN\u00ddCH<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-528","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-petro"],"uagb_featured_image_src":{"full":false,"thumbnail":false,"medium":false,"medium_large":false,"large":false,"1536x1536":false,"2048x2048":false,"featured-blog-large":false,"featured-blog-medium":false,"featured":false,"featured-blog-medium-small":false},"uagb_author_info":{"display_name":"RobertMacej","author_link":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/author\/robertmacej\/"},"uagb_comment_info":0,"uagb_excerpt":"PERMANETN\u00c1 FORM\u00c1CIA ABSOLVENTOV TEOLOGICK\u00ddCH FAK\u00daLT prof. ThDr. Marek Petro, PhD.  PREDMET: \u0160peci\u00e1lna mor\u00e1lna teol\u00f3gia \u2013 Soci\u00e1lna n\u00e1uka Cirkvi (ot\u00e1zky sp\u00e4t\u00e9 najm\u00e4 so 7. a 8. prik\u00e1zan\u00edm Dekal\u00f3gu) T\u00c9MA III: SOCI\u00c1LNE PRIATE\u013dSTVO \u2013 N\u00c1JDENIE SPR\u00c1VNEJ ROVNOV\u00c1HY MEDZI DVOJAKOU MOR\u00c1LNOU POVINNOS\u0164OU: CHR\u00c1NI\u0164 PR\u00c1VA VLASTN\u00ddCH","_links":{"self":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/528","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=528"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/528\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":529,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/528\/revisions\/529"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=528"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=528"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/permanentnaformacia.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=528"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}